Milí čitatelia!
Svetový deň životného prostredia (5. jún) nám opäť dáva možnosť upriamiť pozornosť ľudí na oblasť ochrany životného prostredia a na ekológiu. Pri tejto príležitosti som sa rozhodla spracovať článok o tom, ako textil znečisťuje životné prostredie. Myslím, že je veľmi dôležité upozorňovať na túto situáciu.
ŠATY ROBIA ČLOVEKA. Veta, ktorú už počul asi každý. V dnešnej dobe je táto veta stále pravdivejšia a pravdivejšia, lebo ľudia často hodnotia človeka podľa toho, čo má oblečené. Každý deň sa vyrobia milióny kusov oblečenia, ktoré sa predávajú v obchodoch a skončia na skládkach.
PREČO JE TO TAK? Zmena nastala koncom minulého storočia, kedy vznikol pojem „rýchla móda“. Ľudia si zvykali na nové kolekcie každú sezónu, značky sa stavali čoraz známejšie, a tak sa zvýšil dopyt a zvýšila sa výroba.
ČO NA TO HOVORÍ EKOLÓGIA A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE? Príčiny znečisťovania životného prostredia sú napr. globálne otepľovanie, zvýšené emisie či nadmerná výroba jednorazových plastov. No zamysleli sme sa niekedy nad tým, že ďalšou vážnou príčinou je aj to, čo máme na sebe? Odevný priemysel je totiž druhý najznečisťujúcejší priemysel vo svete. A tak sa výroba oblečenia stala veľkým problémom pre ľudstvo. Výroba odevov nemá len negatívny ekologický dopad, ale aj etický. Často sa pri výrobe oblečenia zneužíva detská práca, ale aj nepekné zaobchádzanie s pracovníkmi. K tomu sú pripisované aj zdravotné problémy pri výrobe, či už je to pri farbení oblečenia alebo pri výrobe bavlny, alebo znečisťovanie oceánov mikroplastmi. Výroba textilu produkuje obrovské množstvo oxidu uhličitého, je to piaty najväčší zdroj emisií oxidu uhličitého.
AKO EKOLOGICKEJŠIE KÚPIŤ OBLEČENIE? Takých možností je veľa, napr. nakupovať v secondhande, no najvýhodnejšie by bolo, keby sme každý mesiac nevyhľadávali nové rifle alebo tričká. Ak sa naopak chceme zbaviť oblečenia, je lepšie porozmýšľať, ako s ním naložiť. Čoraz obľúbenejší je tzv. SWAP, kde si prinesiete svoje oblečenie, ktoré nenosíte a za tú, približne rovnakú hodnotu, si vyberiete iný kus oblečenia a zadarmo, čiže je to taká výmena. Výhodou swapu je aj to, že oblečenie, ktoré prinesiete, pôjde na charitu alebo ľuďom, ktorí to potrebujú. Ďalšou možnosťou sú aj napr. zberné kontajnery, burzy či bazáre.
AKO JE TO NA SLOVENSKU? Analýzy zistili, že 4 percentá odpadu na Slovensku tvorí približne textil, to znamená, že asi 46 tisíc ton. To je takmer 90 kilogramov textilu na skládke alebo v spaľovni každú minútu. Na Slovensku sa zistilo, že Slováci za týždeň vyhodia 30 ton oblečenia, a to len zo sídlisk. A aj samotná recyklácia oblečenia funguje veľmi slabo.
A AKO VO SVETE? Začnem bavlnou, ktorá sa zrejme urodila v Indii, USA alebo Číne. Keďže bavlna je príliš smädná a na jej zavlažovanie je potrebných 1600 litrov vody na kilogram bavlny, to je rok a pol pitného režimu pre jediného dospelého človeka. V roku 2019 tvoril import šatstva do EÚ hodnotu 80 miliárd eur. To je päťnásobok nášho štátneho rozpočtu. Napr. v Bangladéši vaše tričko ušije nejaké dieťa alebo dospelý človek, ktorý má mesačný plat okolo 80 eur. OSN odhaduje, že na skládke alebo v spaľovni skončí jedno smetiarske auto plné oblečenia každú sekundu! V roku 2015 bolo vo svete vyzbieraných len 15 percent šatstva, z toho menej ako percento sa opäť použilo na výrobu odevov.
Skúsme sa zamyslieť, či to nové tričko alebo rifle ozaj potrebujeme. Snažme sa žiť ekologickejšie!