Keď som bola malá, počula som raz moju babku, ako si spieva: ,,Keď má dievča dvadsať rôčkov, treba ju vydať…“

Je to tak i v tejto dobe? Myslím si, že dnes sa dievčatá vydávajú neskôr ako v dvadsiatich rokoch. Mladí ľudia viac túžia po vzdelaní, poznávaní sveta, ale aj po zábave. Vďaka tomu si môžu neskôr budovať kariéru, cestovaním získavajú nadhľad. Preto čas na rodinu prichádza neskôr.

A kde sa vidím v dvadsiatich rokoch ja? Keďže momentálne študujem na gymnáziu, predpokladám, že sa prihlásim na vysokú školu. V budúcnosti túžim byť úspešnou lekárkou, preto dúfam, že vo svojich dvadsiatich rokoch budem sedieť niekde na prednáške na lekárskej fakulte. V akom meste to bude, netuším, no dúfam, že to bude kvalitná škola. Učenie však nie je všetko… Snáď si nájdem čas i na študentský život. Možno stretnem svoju životnú lásku alebo sa ocitnem na študijnom pobyte na druhej strane zemegule.

Moje sny sú možno odvážne a budem musieť na sebe veľa pracovať, ale ak sa mi toto všetko splní, nebude to na škodu. Platí to pre všetkých, ktorí o niečom snívame, a preto sa držme slov úspešného slovenského spisovateľa Tomáša Janovica: ,, neprespime svoje sny“.