Milí čitatelia, život so zrakovým postihnutím je spojený s mnohými ťažkosťami. Najvypuklejšími sú pre nevidiacich a slabozrakých ľudí problémy so samostatným pohybom a orientáciou. Pri ich postihnutí je nevyhnutnou pomôckou biela palica.
Pätnásty október je preto vyhlásený za Svetový deň bielej palice. Možno neviete, že za ňu nevidiaci vďačia Guille d´Herbemontovej. Osobné skúsenosti priviedli túto francúzsku aristokratku k úvahám, ako u nevidiacich znížiť nebezpečenstvo úrazu, a tým aj ich závislosť na iných. Inšpiráciou sa jej stali biele palice, ktorými policajti riadili dopravu na parížskych križovatkách. Prvý svetelný semafor v Paríži inštalovali v roku 1923 na križovatke ulíc Strasbourg-Saint-Denis, označené priechody pre chodcov prišli o niečo neskôr, premávku vtedy regulovali dopravní policajti s bielou palicou.
Parížanka Guilly d'Herbemontová žila na Boulevard de Courcelles. Cez túto ulicu prechádzalo mnoho zrakovo postihnutých, ktorí bývali vo svojom sídle na ulici Daru. D'Herbemontová im často pomáhala dostať sa do tohto strediska. Pochopila, aké problémy majú títo ľudia pri prechádzaní cez ulice. Dostala nápad, že výrazným znakom bude – biela palica. Podobne ako dopravní policajti, mohli nevidiaci bielu palicu zdvihnúť a zastaviť idúce vozidlá. Guilly d'Herbemontová bola odhodlaná naplno svoj nápad realizovať.
Na nápad používať bielu palicu prišla v roku 1930. Prvé dve biele palice odovzdala symbolicky. Jednu predsedovi Združenia veteránov, ktorí stratili zrak počas vojny a ďalšiu istej žene. Už v roku 1931 nová pomôcka prekročila hranice nielen mesta na Seine, ale i Francúzska. Čoskoro ju začali používať v ďalších krajinách, najskôr európskych a od októbra 1932 i v USA.
Aj v súčasnosti predstavuje biela palica univerzálnu pomôcku pre slabozrakých. Jej tvar a využitie zaznamenali zmenu. Je dlhšia, tenšia, teleskopická a skladacia. Účastníci Svetovej únie nevidiacich v Káhire v roku 1992 odporučili, aby sa 15. október pripomínal ako jej medzinárodný deň. Biela palica – symbol slepoty a slabozrakosti – umožňuje miliónom takto postihnutým ľuďom pohybovať sa samostatne vo verejnom priestranstve mesta.
Preto buďme vždy ohľaduplní k nevidiacim a pomôžme im bezpečne prechádzať cez cestu, keď to potrebujú.