Môj prvý letný týždeň sa začal veľmi dobre. V rodinnom pláne sme mali ísť na chatu. Všetci sa veľmi tešili na očakávaný oddych. V jedno ráno však na nás začal volať tato: „Rýchlo utekajte za mnou!"

    Bežali sme tak rýchlo, ako to len išlo a náš tato mal v rukách dve šteniatka! Šteniatka sa triasli od zimy a boli veľké sotva ako moja dlaň. Otec zrazu povedal, že naša fena Ala ich vrhla do zemiakového záhona. Zrazu sme zbadali, že naša Ala sa chystala porodiť ďalšie! Po prvýkrát v živote som videla, ako sa rodia šteniatka. Pri našom bazéne sa narodilo ďalšie. Mali sme už tri. Vonku bolo dosť chladno, a tak sme všetci išli do nášho stanu na záhrade. Ala začala znovu rodiť. Na svet prišlo štvrté šteniatko. Teraz prišla veľká chvíľa:  budú všetky cicať mlieko? Budú, či nebudú? Od radosti sme skoro začali výskať. A ony cickali. Len jedno,  to najmenšie, necicalo. Nie a nie -  nechcelo!  Potom sa však Ala  znovu začala vrtieť a zneistela. To bol náznak toho, že pôrod bude pokračovať. Porodila ďalšie piate šteniatko. Rozhodli sme sa, že fenku necháme teraz osamote. Tá sa však za nami rozbehla. Bála sa zostať sama. Ala potom musela ísť s nami dovnútra i so šteniatkami. Vtom sa ale znovu zavrtela a my sme vedeli, že sa na svet chystá ďalšie šteňa. Bolo šieste. A siedme! Sedem šteniatok!  Tešili sme sa a oslavovali sme. Okolo siedmej večer však fena znovu rodila. Bolo deviate. Oco sa zdvihol a povedal: "Zavolajte ma, keď bude štrnáste!"  Štrnáste teda nebolo, ale narodilo sa ešte desiate. Jedno sa so životom muselo rozlúčiť a my, bohužiaľ, s ním. Na svet prišlo deväť nových životov. Boli všetky ešte slepé.

    Šteniatka spali v bazéniku u nás doma. Raz som si všimla, že sa im otvárajú očká. A to znamenalo, že začali prvé hry. Dni plynuli a šteniatka už nespali v bazéniku, ale von. Keďže dni boli teplé,  v ohrádke mali aj  ventilátor. Ubehli skoro dva mesiace. Museli sme sa s nimi rozlúčiť a darovať ich. Všetky išli do najlepších rodín. Bolo nám veľmi clivo. Pred piatimi rokmi sme dostali našu Alu a  neviem si už predstaviť život bez nej. Potešíme tak sedem rodín. Sedem? Veď šteniatok bolo deväť? Sedem preto, lebo dve fenky sme si nechali. Máme čiernu Elie, hnedú Obi a našu hrdinku, hrdú matku Alu. Navždy si na všetky budem pamätať.