Milí čitatelia,

každý hrad má svoju povesť či legendu. Aj v tomto čísle vám jednu priblížim. Kapušiansky hrad má však hneď dve. Zrúcanina Kapušianskeho hradu je národnou kultúrnou pamiatkou. Na pomerne strmom kopci, na mieste starého slovanského hradiska, postavili v 13. storočí hrad, ktorý mal chrániť kráľovskú cestu vedúcu z Prešova. Hrad bol v roku 1709 podpálený. V roku 1712 ho provizórne opravili, ale už v roku 1715 ho na základe rozhodnutia snemu zbúrali. Dodnes stoja do značnej výšky kamenné múry. Na niektorých ešte vidno zvyšky omietok.

Prvá legenda:

Keď panoval kráľ Matej, bratia Ján a Gregor Kapyovci si užívali radovánky na hrade. Vyhrážky kráľa, ktorý od nich žiadal poslušnosť, nepočúvali. Keď už kráľovi došla trpezlivosť, v hneve poslal na Kapušiansky hrad vojsko s rozkazom: „Nech kameň na kameni neostane.“ Vystrašení bratia, pozorujúc veľké zástupy vojska valiaceho sa pod hrad, rozmýšľali, ako si kráľa udobriť. Rozhodli sa ho obdarovať svojím bohatstvom. Bratia však boli lakomí. Keď na nádvorí uvideli malého koníka, napadlo im, že malé vrecko s drahokamami a zlatom bude na ňom vyzerať dobre. Kráľa Mateja však tento dar nepotešil. Celkom nahnevaný ich vyprevadil so slovami: „Povedzte svojim pánom, že nepotrebujem od poddaných ani zlato, ani poklady, ale poslušnosť. A už sa mi practe aj s vašimi haraburdami.“ Už boli na odchode, keď si vypočuli rozhovor dvoranov o kráľovom synovi, ktorý bol vážne chorý. Bratia si spomenuli na legendu, ktorá hovorila, že ak choré dieťa uvidí malé zvieratko, do chorej tváre sa mu vráti zdravá farba a z očí mu zmizne chorobný lesk. A tak sa bratia vrátili do hradu. Keď syn uvidel malého koníka, akoby zázrakom vyzdravel. Kráľ nenachádzal slov, celý natešený zo zdravia svojho jediného syna, vrelo bratom poďakoval. Koníka si nechal a vojská odvolal. Bratom Kapyovcom len odkázal, nech si poklady nechajú, ale nech sa lepšie správajú.

Druhá legenda:

Kedysi dávno žili dvaja lakomí bratia z rodu Kapyovcov. Raz sa bratia chceli zavďačiť kráľovi, a tak si obaja nechali ušiť mechy, do ktorých by vložili svoje dary. Keď ale jeden z bratov zbadal, že jeho brat daruje kráľovi menej, odobral aj zo svojho. Veď predsa nebude dávať viac ako jeho brat. Ani jeden brat nechcel mať menej ako ten druhý. Takto napokon obom bratom ostali len malé mešteky. Len čo sa skúpe dary dostali ku prešibanému kráľovi, uštedril bratom poriadnu lekciu. Poctil Kapyovcov svojou návštevou a ostal sa hostiť tak dlho, až lakomcom neostala v truhlici jediná zlatka.

Zdroj: 

http://www.milujemevychod.sk/clanok/jeden-hrad-dve-legendy?fbclid=IwAR0Bmlcv6mfKqDnDs3Zu1LUYLbuu3XjyP2WjtHI0-QU1qWdn1rYcJT2ZCsw