Milí čitatelia,

spánok je pre človeka veľmi dôležitý a hlavne pre nás, dospievajúcich tínedžerov. 21. marec bol vyhlásený za Svetový deň zdravého spánku, čo je veľmi dobrý dôvod na to, aby sme si o ňom niečo napísali. Predpokladám, že mnohí s tým máme v našom veku problém, zvlášť teraz.

Vyvíjajúci sa organizmus potrebuje priemerne 8 – 10 hodín spánku každý deň. Problém je v tom, že ak zaspávame prirodzene neskôr (poväčšine až okolo polnoci) a vyučovanie začína skoro ráno, ledva máme možnosť na šesť, prípadne sedemhodinový spánok. Môže sa zdať, že pár týchto hodín spánku nehrá rolu, opak je pravdou. Pokiaľ takýto spánkový režim pretrváva niekoľko týždňov, vytvorí sa citeľný spánkový deficit. Taký, ktorý významne ovplyvní náš výkon v každej oblasti. Vedci totiž zistili, že nedostatok spánku je spojený nielen s horšou koncentráciou či komunikáciou, ale aj s horšími známkami.

Spánok totiž nie je dôležitý iba pre pamäť a mozog, ale napríklad aj pre syntézu viacerých hormónov, ktoré sú dôležité pre zdravie. Podľa názoru odborníkov ponocovanie u mladých môže dokonca spomaliť náš rast, pretože rastový hormón sa tvorí predovšetkým v noci. Najviac sa ho vyplaví už dve hodiny po zaspatí, ideálne medzi 23. a 24. hodinou. Dlhodobý nedostatok spánku navyše výrazne negatívne ovplyvňuje imunitu a môže spôsobiť aj zdravotné riziká. Ak prechádzame z choroby do choroby, trápia nás problémy s herpesmi či aftami, alebo nás postretli v poslednom čase zranenia, príčinou môže byť práve nedostatok spánku.

Aké ďalšie následky má nedostatok spánku?

Bolo zistené, že u tých adolescentov, ktorí spali menej ako 6 hodín denne, hrozilo dvojnásobne vyššie riziko toho, že začnú fajčiť, piť alkohol alebo brať drogy. Okrem toho nedostatočný čas pre odpočinok vedie u tínedžerov k viacerým neželaným javom:

• pocit únavy;
• ospalosť;
• zhoršená schopnosť sústrediť sa (napr. na učenie);
• vyššie riziko cukrovky; 
• vysoký krvný tlak, problémy so srdcom;
• náladovosť, podráždenosť;
• nervozita a neprimerané reakcie;
• depresívne nálady;
• zmena chuti do jedla (zvyšuje pocit hladu a spôsobuje nadváhu);
• zhoršený výkon v tvorivej oblasti (hra na hudobnom nástroji, dramatický prejav, spev a pod.).
  

Pozor aj na na elektronické zariadenia

Svetlo ktoré z nich vyžaruje, spomaľuje vyplavovanie melatonínu. Ten je zodpovedný za zaspávanie a jeho pomalé uvoľňovanie má na svedomí nočné prehadzovanie sa. Ak trávime sledovaním displeja po škole viac ako dve hodiny času, môžeme očakávať problémy s oneskorením nástupu a skrátením doby spánku. Pre zaujímavosť trvá zaspávanie zdravému človeku zvyčajne do 30 minút.

Ako zlepšiť spánkové návyky?

Jednou z možností je naučiť sa ísť spať v približne rovnakom čase. Po niekoľkých týždňoch si na to telo zvykne a bude tu nejaký signál pre telo na to, že je čas ísť spať. Ak je človek unavený, poobedňajší spánok by mal pomôcť, ale nesmie sa s ním preháňať. Viac ako polhodina poobedňajšieho spánku môže mať za následok nekvalitný spánok v noci.

Zdroj:  https://www.zdravotne-matrace.sk/blog/preco-je-spanok-dolezity-pre-tinedzerov/?fbclid=IwAR2Unp9zDyUUZe5Y9a0UlsPKRVigIa51rvskCVIFPBOlirA9tI2I6Au56B0