Príbeh Adama

18.06.2021 18:45
Spoločnosť

Autor : Markus Šuliman, Gymnázium Ivana Kupca, Komenského, Hlohovec

Späť na časopis

Keď som bol malý, mama mi vždy hovorila, že som ako Percy Jackson, že som vyvolený.

Pamätám si, keď som od nej dostal darček, dar lásky. Bolo to vtedy, keď mi povedala: „ Niečo si želaj.“ Povedal som, že nemusí vedieť 5 jazykov lásky, aby ma potešila. Veď predsa každý má právo na lásku. A ja som si želal, aby bola stále zdravá. Aby nikdy neodišla. Povedala mi, že keď nastane divergencia našich životných ciest, nemám na ňu zabudnúť. Preto jej stále posielam listy do neba, do papierových miest, kde jej je už lepšie- s nádejou, že mi raz príde odpoveď. Spomínam v nich budúcnosť architektúry v 100 budovách, inak povedané 101 vecí, ktoré som sa naučil na architektúre (lebo ju študujem). Robím to práve, keď nastane “midnight sun” (polnočné slnko), lebo vtedy sa vraj naša Zem prepojí s nebom.

Bola to veľmi sebavedomá žena. Patrila do jednej skupiny, ktorú som nazýval “malé ženy”. Asi schytám smršť nadávok za to, že som sa jej za to smial, ale ja už som raz taký. Vymyslel som to, keď som hral moju obľúbenú hru - zaklínača. Pomohol mi v tom kamarát. Ale inak sme normálni.

V škole sme ako povinné čítanie čítali knihy ako Šinrin”joku - to znie ako japonská nadávka, The Sword of Shannara - táto ma celkom bavila, ale najlepšie boli Zázraky padlých svätých a Nové príbehy z Avonlea – o tých sme písali aj čitateľský denník a to ma fakt bavilo.

Neznášam nedokončené príbehy, a preto mám veľmi rád filmy o bohoch Olympu. Najradšej mám Spev o Achillovi. Tiež ma bavia fantasy filmy. Medzi moje srdcovky patrí Harry Pottter a Väzeň z Azkabanu alebo Harry Potter a Tajomná komnata. Tie ostatné diely boli fajn, ale tieto ma najviac upútali.

Ako som sa zmienil, študujem architektúru a obdivujem aj umenie vojny, vraj sa v nej upevňuje zákon svorky. To je od témy, ale k tej architektúre... Vybral som si tú cestu, lebo keď sme boli na dovolenke, videli sme vily na Slavíne a zistil som, že chcem raz bývať v takom dome. Bola by tam sklenená izba a v podzemí by som mal telocvičňu. Aj keď sa bojím, že sa na mňa začnú lepiť atómové návyky, lebo by to bolo ako v atómovom kryte.

Toto bol príbeh mňa. Príbeh Adama.