Ahojte čitatelia,
máte pocit, že o Veľkej noci už viete všetko? V tomto článku sa dozviete aj to, čo ste o tomto sviatku možno nevedeli...
Veľká noc patrí jednoznačne k najvýznamnejším a najstarším sviatkom kresťanov. Tieto dni sú o Kristovi, rôznych dobrotách, ale aj o našich slovenských zvykoch a tradíciách. Keďže nevieme presný dátum Ježišovej smrti, ani dátum Veľkej noci nie je presný. Ide o pohyblivý sviatok, ktorý prebieha medzi 22. marcom – 25. aprílom. Jeho dátum určí prvý spln po jarnej rovnodennosti, teda po 21. marci. Prvá nedeľa po splne je Veľkonočná nedeľa a následne sú jasné aj dátumy Zeleného štvrtka, Veľkého piatku, Bielej soboty a Veľkonočného pondelka.
VEĽKONOČNÉ (FAREBNÉ) DNI A ICH SYMBOLIKA
Zhrniem vám veľkonočné dni v skratke. Kvetnou nedeľou si pripomíname vstup Ježiša do Jeruzalema, kde ho vítali palmovými vetvami. Zelený štvrtok sa stal dňom poslednej večere Ježiša, keďže na Veľký piatok zomrel na kríži. Na Bielu sobotu bol pochovaný do hrobu a Veľkonočná nedeľa je dňom Kristovho zmŕtvychvstania. Zvyky na Veľkonočný pondelok – oblievanie vodou, šibanie korbáčmi, darovávanie veľkonočných vajíčok – nemajú kresťanský pôvod, sú to naše slovenské zvyky a tradície.
TRADÍCIE NA SLOVENSKU
Našou prastarou tradíciou na Slovensku je hodovanie, polievanie a šibanie. Slovensko sa symbolicky rozdeľuje na dve časti – kým na západe sa viac šibe, tu na východe sa dievčatá oblievajú studenou vodou. Na strednom Slovensku ide väčšinou o kombináciu týchto dvoch zvykov. Počas Veľkej noci nesmieme zabudnúť na tradičný korbáč. Ten sa pletie z ôsmich, dvanástich alebo dvadsiatich štyroch (najčastejšie vŕbových) prútov a zdobí sa farebnými stužkami. Podľa tradície muži a chlapci pri šibaní prednášajú rôzne koledy a vinše. „Vykorbáčovaná“ žena/dievča dáva mužovi/chlapcovi maľované vajíčko ako symbol vďaky a odpustenia. Jarné „šľahanie“ jej má zabezpečiť zdravie, plodnosť, šťastie a odohnať zlých duchov. V domoch, kde sa liahla hydina, sa korbáč pliesť nesmel, pretože sa verilo, že kačičky a kuriatka by sa nedožili do druhého dňa.
Ako vyzerá Veľká noc vo svete?
Zaujímavosťou Veľkej noci je, že všetci ľudia v inom kúte sveta ju oslavujú a ponímajú úplne inak, ako my tu na Slovensku. Vymenujem vám tie najzaujímavejšie krajiny a štáty, ktoré slávia tento sviatok rôznymi spôsobmi.
V USA, Austrálii a vo Veľkej Británii je zvykom, že vajíčka počas noci prinesie veľkonočný zajačik a poschováva ich po dome a záhrade. Deti, ktoré sa zobudia v nedeľu ráno, ich potom hľadajú. V Austrálii sú však zajace považované za škodcov, a tak tam vajíčka roznáša bandikut – malý plachý vačkovec s dlhými ušami. Vo Švédsku počas veľkonočných sviatkov ľudia vídajú samé čarodejnice. Za ne sa obliekajú dievčatá, ktoré potom chodia po domoch susedov a pýtajú si sladkosti. V Nórsku sa v poslednej dobe počas veľkonočných sviatkov spopularizovalo riešenie televíznych a knižných vrážd. Noviny uverejňujú články, v ktorých čitatelia hľadajú páchateľa, vychádzajú aj špeciálne knihy. Dokonca aj krabicové mlieko máva v Nórsku potlač s nejakou úlohou. V Španielsku sa počas Zeleného štvrtka v španielskom meste Verges konajú tance smrti. Obyvatelia sa o polnoci oblečú do kostýmov kostlivcov a tancujú. Takto si pripomínajú ukrižovanie Ježiša Krista. Na Filipínach do filipínskej dediny San Pedro Cutud každoročne prichádzajú turisti, aby si pozreli nezvyčajné zvyky miestnych obyvateľov. Schádzajú sa tu veriaci, ktorí sa po vzore Ježiša Krista nechajú ukrižovať, aby tak činili pokánie. V hlavnom meste Manila sa miestni počas veľkonočných sviatkov nechávajú zbičovať na ulici. Aj keď katolícka cirkev tieto tradície kritizuje, Filipínčania ich konajú z vlastnej vôle.