Milí čitatelia,

isto už všetci čakáte na tie čarokrásne sviatky. Ako každá krajina, tak aj Slovensko je rozdelené na jednotlivé regióny. Dnes vás trochu oboznámim s  tradíciami, ktoré sa dodržiavali vo východnej časti Slovenska v minulosti. Príjemné čítanie vám želám.

Je to kraj s najviac udržiavanými zvykmi a tradíciami. Tradície sa spájajú s niektorými menami svätých, v iných regiónoch aj s ročnými obdobiami. V predvianočnom období sa začínalo piecť aj upratovať. V každej domácnosti bol adventný veniec, na ktorom sa každý týždeň v nedeľu zapaľovali sviečky. Na Štedrý deň sa stravovalo striedmo a postilo. Jedli sa len bezmäsité jedlá. V tento deň sa nenavštevovalo. Ak sa však musela nejaká návšteva vykonať, návštevník musel zavinšovať, nebol to však vianočný vinš, ale vinš, aby sa dobre niesli sliepky. Na Štedrý deň sa nerobili žiadne veľké práce. Stromčeky boli skromnejšie ako dnes. Zdobili sa ovocím, orechmi alebo ručne vyrobenými ozdobami. V 19. a začiatkom 20. storočia boli stromčeky zavesené na strope. Pred večerou otec rodiny doniesol seno a slamu, ostatní doniesli sekeru a reťaz. Seno symbolizovalo miesto, kde sa narodil Ježiš, reťaz, ktorá sa obtočila okolo stola, mala symbolizovať súdržnosť rodiny a sekera, aby sa ničoho nebála. Ženy doniesli sviečku a vodu. Voda znamenala očistu a sviečka svetlo. Do izby vstupovali spoločne. Sviečka sa postavila na stôl do nádoby naplnenej pšenicou. Voda sa vyliala do lavóra, do ktorého sa hodila minca. Ak bola minca na znaku, vravievalo sa, že bude vládnuť hlava, čiže otec, ak číslo, tak bude vládnuť v rodine matka. Všetci sa poumývali, pomodlili sa a zasadli k stolu. Matka všetkým požehnala prstom namočeným v mede, aby celý rok boli dobrí ako ten med. Na stôl gazdiná prinášala jedlá. Ona jediná mohla vstať od stolu. Najprv sa podávala oblátka s medom. Nasledoval cesnak so soľou a kračunom. Na štedrovečernom stole nesmel chýbať kračun alebo poplanky. Kračun bol chlieb, ktorý bol upečený v peci a v jeho strede boli zapečené zrnko maku, kukurice, fazule. Potom bobáľky s makom a mliekom a poslednou bola zámeška z kukurice. V neskoršom období sa podávala fazuľa. Až v 60. rokoch 20. storočia sa začala podávať ryba. Ku koncu 20. storočia sa začala pripravovať kapustnica. Po večeri sa všetci pomodlili. Zapálila sa petrolejka a sfúkla sviečka, pričom sa všetci pozerali, kam smeruje dym. Darčeky sa nedostávali. Deti si však pod stromčekom mohli nájsť sladkosti alebo ovocie. V komunistickom období sa pod stromček dávalo exotické ovocie, ktoré bolo dostupné len počas Vianoc. Po večeri vydajachtivé dievča vyšlo na priedomie počúvať, odkiaľ šteká pes. Z ktorej strany zabrechal, z tej mal prísť pytač. Večer mládež nacvičovala betlehem a chodila od domu k domu vinšovať. Ráno na prvý sviatok vianočný sa chodilo vinšovať k rodine. Silvestrovský večer sa trávil v kostole, po omši sa mládež vydala na zábavu so živou kapelou. Na Nový rok sa znova chodilo vinšovať a navštevovať.

Inšpirované: https://blog.sme.sk/zuzanazarembova/nezaradene/zvyky-a-tradicie-na-vychodnom-slovensku-v-minulosti