Rozpoviem Vám príbeh, ktorý sa možno stal, a možno nie.

Je to nad prosté ľudské chápanie.

Chystal som sa opustiť tento svet a krajinu,

ktoré ľúbim viac ako pán Sládkovič ľúbil Marínu.

Prešla ma chuť na peniaze, na slávu a bohatstvo,

a na hádky, zvady, na hlúpe hry o dedičstvo.

Vypariť sa elegantne ako Arsen Lupin,

Možno sa raz tento príbeh dostane aj do kín.

Bol som odtiaľ iba na 19 krokov,

krok po kroku na ceste za slobodou.

Nastúpiť do rakety a povedať zbohom,

objaviť svet, ktorý skrýval sa za rohom.

Preletieť vesmírom ako motýlik

z kvetu na kvet.

Odhaliť pravdu chce veľký cvik,

ale ešte väčší nazerať s pokorou na svet.

Nie je to nič nečakané,

chce to predsa každý.

Bohužiaľ, preto človek niekedy aj vraždí.

A aj preto som konal dôkladné pátranie.

Kto u ľudí zavinil toto neľudské správanie?

Možno by to spravili niekedy aj kytice,

no keby sa ľudia nesprávali ako divé opice.

Občas sa z človeka stane veľký netvor,

ktorého neuloví ani lovec čertov.

Ani zaklínač proti nemu nemá šancu,

nevyhne sa jeho ohnivému tancu.

Ale pokiaľ sa nájdu ľudia ako my,

stále sa bude dať žiť na Zemi.

A možno aj hádky, vojny pominú,

keď si človek uvedomí,

že má na svete iba jednu rodinu.

Lebo ľudia si myslia,

že keď sa budú správať ako pán prsteňov,

dosiahnu veľa dobrých úspechov.

História nás naučila však,

že bude, je a bolo to úplne inak.