Ahojte! Volám sa Dáša H. a mám 23 rokov. Momentálne študujem na Vysokej škole múzických umení, odbor herectvo. Ale to sa o chvíľu zmení, čakajú ma magisterské promócie a po nich ozajstná práca. Už sa neviem dočkať. Mojim najväčším problémom je asi ten, že pochádzam z Trnavy. Preto neviem hovoriť poriadne po slovensky. Sem-tam sa nájde v mojom slovníku aj nárečové slovo.

   Šla som si za svojím snom, hoci to mojich rodičov veľmi netešilo, respektíve mi to zakazovali. Chceli mať zo mňa právničku. No a ja som sa im vzoprela a už som skoro profesionálnou herečkou. V škole sa učím ,,pochopiť svoje telo ako nástroj pre tvorbu",taktiež správnu javiskovú reč, prácu s hlasom, pracovať s postavami a podobné veci.

  25.3. 10:00

Do školy prišiel riaditeľ činohry SND spolu s pár ďalšími ľuďmi. Vraj si idú vybrať nejakú študentku do nového predstavenia. Samozrejme sa chcem zúčastniť kastingu aj ja. Veď povedať im niečo o sebe je najmenej.

12:48

Konečne to mám za sebou! Hovorila som, že je to úplne ľahké, no v posledných chvíľach doľahol stres aj na mňa. Nechápem,  prečo museli začať najmladšími. Fakt ma nebavilo čakať 2 hodiny a 40 minút kým príde rad aj na mňa. No, ale na čo si kaziť deň takými ,,maličkosťami". Idem konečne domov.

   Po príchode do bytu som si dopriala obed. Neviem,  ako vám, ale mne to najlepšie trávi pri čítaní kníh. Mám začatý jeden román. Neviem,  ako je to možné, ale začala som o druhej, a skončila niečo po 17-tej, keď som zistila, že som na konci. Nemal ma kto zastaviť. Bývam sama, ešte stále som nezadaná. Po tomto šoku som si oddýchla vo vani plnej peny a pri svetle sviečok. Spalo sa mi úžasne....

    Pokračovanie nabudúce.