„Život je ako púpava. Chvíľkami krásny, no často krehký a nestabilný. Niečo musíš stratiť, aby si mohol niečo ešte krajšie získať. Všetko zlé nás posilní, ide len o to, ako to vnímaš a čo si schopný si z toho zobrať!“

Určite sa ti už aspoň raz v živote stalo, že si kráčal dúhovými cestičkami, no potom si padol do daždivej a temnej búrky. Všade si videl len samé problémy a nadával si na svoj život. Cítil si sa bezradný a osamelý. Bolesť ti nedovoľovala robiť to, čo si tak veľmi miloval. Nik ti nevedel pomôcť. Slzy sa ti ligotali v očiach, keď si sa vracal na miesta, kde si predtým tak rád chodieval. Nemohol si už nič robiť, len sedieť a spomínať na to, ako si sa nimi s nadšením potuloval za starých čias. Až vtedy si si začal vážiť chvíle, keď si mohol robiť čokoľvek bez akejkoľvek bolesti. Pýtal si sa sám seba: Čo som spravil zle? Prečo sa to stalo práve mne?

Tieto otázky ti nepomôžu. Avšak namiesto nadávania a pýtania sa, by si si mal začať uvedomovať, že v temných búrkach nemôžeme zostať večne. Celý ten čas len hľadáme lúče našej krásnej budúcnosti. Všetko nejaký zmysel má, a tak sa snaž ho nájsť. Vo všetkom hľadaj niečo viac, ako vidíš na prvý pohľad. Občas môžu byť veci skryté, sú totiž tajomné. Musíš v nich nájsť tú podstatu. Musíš sa aj napriek bolesti postaviť na vlastné nohy a pevne nimi kráčať po zemi. Život ti len niečo naznačuje, aby si zistil, aký si vlastne silný. A máš na to, postaviť sa a pozerať sa úspechu do očí!

Nezabúdaj: Život je ako púpava. Krehký, no krásny. Keď fúka vietor, kvet ľahko stratíš, preto si váž ten kvet, ktorý v živote máš, pretože nikdy nevieš, kedy ho stratíš. A keď už ti ho život odfúkne, tak nezúfaj a snaž sa ho uchmatnúť späť!