Vianoce



Vianoce alebo vianočné sviatky (skrátene Sviatky) sú kresťanské sviatky narodenia Ježiša Krista, dnes aj všeobecne – kresťanmi aj nekresťanmi – v rovnakom období oslavované ako sviatky pokoja a mieru. Ako náboženská a kultúrna slávnosť sú slávené miliardami ľudí na celom svete. Dni od 24. do 26. decembra sú dni pracovného pokoja a ako rodinnú alebo spoločenskú udalosť ich slávi aj väčšina nekresťanov. Vianoce patria (spolu s Veľkou nocou) k najvýznamnejším kresťanským sviatkom. 25. december je sviatok v skoro všetkých kresťanských cirkvách.

S Vianocami sa viaže množstvo ľudových tradícií, piesní (kolied), výzdoby, jedál a iných zvykov. napríklad:

 Udržiaval sa pôst a čarovaním sa veštilo všetko, čo sa týkalo zdravia, úspechov, budúcej úrody i osobného života. 

Ľudia sa po celý tento deň snažili kontrolovať svoje konanie, pretože sa verilo, že kto ako prežije tento deň, tak bude žiť a robiť po celý budúci rok. 

Bývalo tiež zvykom piecť z vody a múky figúrky domácich a hospodárskych zvierat. 

Zo štedrovečerného stola sa nemohlo nič vyhodiť, odkladali sa aj odrobinky, ktoré vraj pomáhali, keď ochorel dobytok.

V katolíckych rodinách sa mäso mohlo jesť až po polnoci. 

Kosti z večere sa dávali na jeden tanier a zakopávali sa v ľanovom obrúsku pod jabloň.

K decembru sa viaže množstvo pranostík. Pranostikovými "obľúbencami" sú Barbora, Mikuláš, Lucia a Štefan.

Svätá Barbora ťahá sane do dvora.

Po svätej Baruši daj pozor na uši.

Na svätého Mikuláša už je všetka zima naša.

Keď na Mikuláša sneží, bude požehnaný rok.

Aké sú od Lucie do Vianoc dni, také budú aj mesiace. 

Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc.

Keď svätý Štefan blato vyfúkal, bude pekná jar.

Ak sa vetry na svätého Štefana spolu chytia, velikie priekopy a záveje narobia.

Veľa pranostík sa venuje Vianociam:

Jasné Vianoce, mnoho vína a ovoce.

Štedrý večer jasný každému je milý, dá vraj pánboh vína, požehná v obilí.

Keď je hus na Vianoce na blate, na Jozefa bude na ľade.

Lepšie Vianoce treskúce nežli tekúce.