Kto vlastne sme? Mysliace bytosti. A čo ďalej? Sme všetci rovnakí alebo sa iba odlišujeme? Asi obe odpovede sú správne. My ľudia by sme mali byt rovnakí, ale zároveň sa odlišovať vo svojej osobnosti. Jeden je taký a druhý onaký. Keby sme boli rovnakí, tak by svet nebol taký pestrý. Naše vlastnosti získavame od svojich rodičov, ale správanie tak úplne ani nie. Niet človeka, ktorý si je podobný svojou osobnosťou s niekým iným. Každý sme predsa iný. Odsudzovať človeka nie je správne, preto sa niektorí ľudia boja vyjsť aj na ulicu, napríklad preto ako vyzerajú. My ľudia by sme sa mali zamyslieť nad tým, ako sa máme správať nie len k ľudom, ale aj živým tvorom. Boh nás stvoril, aby sme rozdávali lásku, lásku ktorá sa bude roznášať už len úsmevom. Je to predsa pekný dar. Niekedy sa pozeráte do zrkadla a.... áno, ste to vy. Ale len z tej  druhej stránky. Kopíruje to síce naše pohyby, všetko okrem nášho správania. Správanie je len a len na nás. Či hodíme plast do rieky, ktorá odplaví do mora a zabije niekoľko tisíc zvierat. "Veď jeden plast nič nespaví!" Ale povie si to tisíc ľudí...