Bol búrlivý zimný deň. Micka sa rozhodla že si urobí krátky výlet.

Najedla sa, vyšla dverami von a zatriasla sa od zimy. Preskočila plot, prešla cez cestu až zastala na streche. Zišlo jej na um, že sa zhoršilo počasie. Zastala pri jednom stánku. Pomaly sa k nej blížil vánok, ktorý voňal ako kapor. Pozrela sa hore a zbadala chvost kapra. Zalízala sa, ale  z víchrice sa jej na brade zatrblietali lesklé cencúle. 

So zamrznutým výrazom na tvári pokračovala so svojím výletom. Zastala na múriku a hľadela na oblohu. Mala sivú až čiernu farbu. Zrazu sa z neba začalo sypať ako z periny. Micka nabrala rýchlosť formuly, aby nezamrzla na múriku. Vyliezla na strom a obzerala sa okolo seba, aby zistila kde je. Vo svojom výhľade zbadala budovu, ktorú poznala. Vyšla výťahom hore a počkala kým prestane snežiť. Za chvíľu sa sivá až čierna obloha stratila v bielych oblakoch.

Za kopcom sa sánkovali deti aj s Mickiním kamarátom Evilom. Mal oranžový kabát, modré nohavice a hnedé rukavice. Zobral Micku na ruky a spustil sa dole kopcom. Micka sa vytrčila a vyplazila jazyk. No jazyk ju prevážil a ona sa prekotila smerom na zem. Bol to bolestivý náraz. Keď Micka prišla domov, cítila že Vianoce už práve prišli. Micka sa poškrabala za ryšavé ucho a za chvíľu zaspala vedľa krbu na fialovom vankúši.

KONIEC !