Nikdy sa nevzdávaj, pretože nikdy nevieš, ako blízko je cieľ!

    Už je február. Popravde, ani som si to neuvedomila....dostali sme polročné vysvedčenia, mali sme polročné prázdniny. Pre mňa po veľmi úspešnom roku 2019 som si trochu vydýchla a teraz už pokračujem v mojom 100% nasadení a venovaní sa činnostiam, ktoré mám rada......

    Dňa 16.2.2020 po prázdninovej pauze som sa opäť vybrala na tanečnú súťaž, no nebola ako predtým, bola niečím iná, nie tá zvyčajná súťaž. Myslím, že to bolo tým, že som prvýkrát tancovala vo vyššej vekovej kategórii. Bolo to náročnejšie ako predtým. Keďže som bola v tejto vekovej kategórii nová a jedna z najmladších, bolo ťažké postúpiť ďalej do semifinále či do finále. No, nech je výsledok akýkoľvek, mám rada to, čo robím a nikdy neprestanem.

    Úplnou náhodou však bolo to, že presne pred rokom som sa prvýkrát dostala do finále. Prvýkrát som zažila ten pocit zatancovať si vo finále. Bolo to pre mňa vtedy tiež nové, no tancovala som zo srdca, a to sa ukázalo aj na výsledku. Zo všetkých kategórií, v ktorých som štartovala, som získala 1. miesto a čo ešte bolo zaujímavé je,že deň predtým mal môj dedo, ktorý ma veľmi podporuje, narodeniny, takže to bol pre neho taký darček odo mňa.

    No a vráťme sa ku dňu 16.2.2020, tentokrát to bol znovu nový zážitok. Zatancovať si s vyššou vekovou kategóriou – myslím, že hlavnou nevýhodou pre mňa bolo to, že v tejto vekovej kategórii so mnou súťažia aj 15- ročné dievčatá a na to, že ja mám len 11, je to dosť zvláštne.

Moje najlepšie umiestnenie bolo z tanca SAMBA – 3. miesto.

Aj keď to nie je 1. miesto, nikdy sa nevzdám, pretože nikdy neviem, ako blízko je cieľ.

    Najbližšia súťaž ma čaká 23.2.2020. Súťaž sa bude konať v Ostrave v Česku. Keďže je to veľmi dlhá cesta a súťaž začína už skoro ráno, pôjdeme tam už deň pred súťažou. Viem, že je tých náhod priveľa, no mám tu ďalšiu náhodu. 23.2. je presne ten dátum, keď sa môj dedko narodil. Bola by som veľmi rada, keby sa mi podarilo vytancovať mu nejaké pekné umiestnenie. Taktiež by som rada potešila aj moju babku, ktorá tu som mnou už bohužiaľ nemôže byť, no určite vie, čo všetko som dosiahla a drží mi palce odtiaľ zhora. Určite budem tancovať aj pre ňu.

    Keď teraz takto píšem, napadla mi otázka (tak ju sem napíšem) - prečo mám tanec tak rada? Keď nad tým tak trochu popremýšľam, myslím, že kvôli tomu, lebo pri ňom viem vyjadrovať emócie. Či už je to radosť alebo smútok, či hnev, tanec mi vždy pomôže moje pocity vyjadriť. Viem sa uvoľniť a nechať pracovať len kreativitu. Pri tanci načerpám novú energiu(ja tanec beriem ako oddych) a potom pokračujem v učení.

Nechcem byť samoľúba, no takto nakoniec článku by som si popriala veľa šťastia aj naďalej 😊❣️😊

Páči sa ti článok? Prečítaj si ich viac😃

Sleduj nás na Instagrame (pripravujeme veľa noviniek): https://www.instagram.com/_.rozovinky._/

Sleduj nás na Facebooku: https://www.facebook.com/rozovinky