V dnešnej technicky vyspelej dobe sa čoraz viacej spoliehame na svoje pomôcky (mobil, počítač....) a nie na svoj mozog. Najväčšie sklony k tomu majú logicky mysliaci ľudia, ktorí sú leniví premýšľať. Je všeobecne známe, že my ľudia ako druh hlúpneme a pomáha k tomu riešenie úkonov za pomoci ľahko dostupného internetu. Radšej zadáme problém telefónu ako by sme mali o ňom popremýšľať a vyriešiť ho. Nemusíme mať ani štúdia psychológov, aby sme zistili, že zvolíme jednoduchšie riešenie za pomoci telefónu ako by sme si ho mali sami vyriešiť komplikovanejšou cestou.

    Je faktom, že častejší používatelia mobilu hlúpnu. Predtým sme nosili informácie v hlave ale teraz nás zachraňuje veta: ,,Nájdem to na internete, počkaj.“ V poslednom roku sa začalo diskutovať o deštruktívnom pôsobení mobilov na pamäť. Elektromagnetické pole, ktoré vzniká používaním telefónu, najmä telefonovaním nám zasahuje do figurálnej pamäte, ktorá sa vyskytuje hlavne u mladších jedincov.

    O šikovnosti a nápomocnosti smartfónov polemizovať nechcem. Sám som vlastníkom jedného a som, samozrejme rád, že ho vlastniť môžem, pretože už neraz mi, ako sa zvykne hovoriť, zachránil zadok. Jeho používanie sa však snažím minimalizovať najmä v prítomnosti blízkych a známych. Niektorí však nedokážu ani to. Denne si napĺňame dávku statusov a informácií, ktoré musíme vidieť. Smartfóny, ktoré nám mali slúžiť si naopak z nás spravili otrokov. Však načo sa budem baviť s niekým napr. o knihe, keď Plačková má nový status, ktorý môžeme obkecať? Všetci si začíname uvedomovať, že nekonverzujeme tak ako kedysi. Stačí sa len poobzerať a vidíme ľudí so sklonenými hlavami. Najčastejšie to vidieť na rôznych stretnutiach alebo vo verejnej doprave. Pri ceste vlakom si dovolím povedať, že na mobile je 70% cestujúcich, hlavne vo veku do 30 rokov. Vďaka ,,múdrym,, telefónom prestávame racionálne premýšľať a socializovať sa v kruhu rodiny a priateľov. Najhoršie je to, že to učíme aj najmladšiu generáciu. Rodič im dá do ruky smartfón a nech sa dieťa hrá, aspoň bude pokoj. Je naozaj potrebné, aby malé dieťa malo nový telefónik? Sami sa niekedy rozčuľujeme, že čo to je za výchovu? V ich veku sme lietali kade-tade po vonku, hrali futbal, v zime hokej a teraz je dieťa zavreté doma a šťuká.

    Samozrejme, na druhú stranu je to náš najlepší pomocník. Komu by sa v dnešnej dobe chcelo čakať na holuba? Telefóny sa dajú používať aj s rozumom a nikomu z nás by nezaškodilo, keby sa nám raz za čas vybili batérie a mohli by sme pár hodín plnohodnotne vnímať veci a ľudí okolo seba.