Milí naši čitatelia,

dlho som zvažovala ako a či vôbec sa k vám nejako prihovoriť. Žijeme dni iné ako doteraz. Vníma to bezpochyby každý. Keďže sme sa už dlhšie nevideli, zrejme ste ani nevedeli, či jarné číslo vôbec vyjde (a ako vidíte, vďaka nášmu šikovnému redakčnému tímu vyšlo), dovolila som si pár riadkov predsa...

COVID-19. Strašiak týchto dní a dovolím si tvrdiť aj mesiacov. Prišiel nečakane, prekvapivo, dychberúco, v jednom okamihu obrátil náš svet hore nohami. Život, ktorý sme doteraz žili, sa zrazu zastavil. Akoby sme nasadli na úplne inú loď. Dotkol sa nás veľkých i vás malých. Neviditeľný vírus radikálne zmenil chod celého sveta. Zobúdzame sa do nových rán s myšlienkami, čo ďalší deň prinesie. Sú to možno myšlienky strachu z neznáma, obáv o svojich blízkych, neistoty z budúcnosti a bezmocnosti, kedy to všetko pominie.

Činnosti, doteraz bežné a samozrejmé, nás donútili prehodnotiť, čím všetkým nás život obdaroval. Uvedomili sme si, že naše zdravie nie je samozrejmosť, pretože teraz vidíme, ako na ňom veľmi záleží. Priznajme si, že sme často svoje „choroby“ znevažovali, len aby sme nemuseli ísť do školy. Prestali sme si vážiť prírodu a teraz nasávame jej krásy, farby, vône plnými dúškami a zisťujeme, aké sú chvíle v nej strávené pre nás vzácne.

Čas, ktorý sme doteraz zvykli tráviť zavretí, často medzi štyrmi stenami, s mobilom v ruke, zrazu pre nás nie je zaujímavý, ba možno už aj nudný. Veď nie jednému z vás už napadla myšlienka „ako rád by som už šiel/šla do opäť do školy, ako rád/rada by som už videla svojho pána učiteľa/pani učiteľku“. Vážime si vôbec svojich učiteľov??? Spomenuli sme si na nich doma, keď mali svoj sviatok???

Možno nás táto choroba predsa môže aj niečo naučiť. Zisťujeme, ako nás toto všetko vyradilo z „normálneho“ života. To, čo sme brali ako samozrejmosť, samozrejmosť nie je. Nie sú ňou ani zdravotníci, lekári, predavačky, pekári, policajti a iné dôležité profesie, pretože vidíme, akí sú nenahraditeľní. Ani starší občania, nad ktorými často ohŕňame nos a niekedy sa im možno aj vysmievame (ak to tak nie je, odpusťte mi). Ani oni nie sú samozrejmosťou, vidíme ich zraniteľnosť a strach. Vážme si, že ich máme, pretože aj my raz nimi budeme. Práve teraz máme ideálnu príležitosť ukázať našu ľudskosť, a to pomôcť im s nákupom, potešiť ich milým slovom, úsmevom, povzbudením. Vírus nás zatvoril do našich domovov aj preto, aby sme sa ako rodiny znova naučili fungovať. Asi mi dáte za pravdu, že už dávno ste sa toľko nerozprávali so svojimi rodičmi, súrodencami, starými rodičmi (ak s vami bývajú) a že to možno vôbec nie je ľahké.

A to, že si nemôžeme kúpiť všetko, na to sme už tiež prišli. Sú nám zbytočné všetky nákupné centrá, ktoré tak radi počas našich školských výletov navštevujeme. Žiaľ, zdravie sa v nich kúpiť nedá. Nedá mi nespomenúť aj to, koľko pozornosti (zvlášť dievčatá) venujeme svojmu zovňajšku. Je to dôležité? Mali sme vo zvyku porovnávať sa s inými, závidieť si navzájom, no teraz, keď nám rúška zakrývajú tváre, sme pochopili, že krása nepramení ani v oblečení, ani v mejkape. Dievčatá, vedzte, všetky ste krásne.

Poučme sa z toho a hľadajme svetlo v tme. Niečo veľmi veľmi miniatúrne, čo ani nevidíme, dokázalo celý svet skrotiť. A ja verím, že na niečo to bude predsa len dobré. Nech nás tento čas naučí minimálne pokore. Pokore k životu ako takému, pokore voči svojim blízkym i voči sebe. Táto pandémia nám veľa berie, ale aj učí. Myslím, že veľa vecí sa vráti časom do pôvodného stavu, ale pár pozitívnych stôp určite ostane. Veď už teraz vidíme, že dokážeme prežiť bez návštev nákupných centier, že dokážeme žiť vnímavejšie k iným a dokážeme byť aj viac sami so sebou. Bez toho, aby sme museli stále niečo robiť. Že napríklad objavíme čaro čítania. Že sa naučíme aj ničnerobeniu, pozeraniu sa z okna, ako prší, že sa naučíme len tak prechádzať po slnečnej záhrade, vnímať jej krásy a nasávať nádherné jarné vône. Že sa konečne naučíme LEN TAK BYŤ. A to ticho, ktoré nám bolo nečakane darované, nám pomáha zistiť, ktoré hodnoty sú v živote naozaj dôležité a čo iba predstavou. Prichádzajúca jar prináša nádej. Nádej, že napriek všetkému, žijeme uprostred života, ktorý má v rukách NIEKTO mocnejší ako je COVID-19.

Želajme si veľa zdravia, pokojnú myseľ, buďme trpezliví, zodpovední, zostávajme naďalej doma, papkajme veľa ovocia a zeleniny, nevychádzajme von bez rúška, umývajme si ruky, nestretávajme sa s kamarátmi, pracujte poctivo na domácich úlohách, ktoré dostávate od svojich pani učiteliek a hlavne majme svetlo v duši. Veď keď sa budeme pozerať len nadol, nikdy neuvidíme dúhu. Spolu to určite zvládneme! Verím, že sa čoskoro stretneme aj naživo.😍