Drahí čitatelia!

    10. október je Európskym dňom depresie. Depresia je pre niekoho tabu téma, no dosť aktuálna a častejšie spomínaná téma u mladých ľudí. O tejto téme by sa malo podľa mňa častejšie rozprávať, lebo nie každý ma odvahu si priznať, že trpí depresiami alebo jednoducho nemá sa o tom s kým porozprávať.

Čo je to depresia?

     Depresia je častá duševná porucha, ktorá postihne takmer každého štvrtého človeka. Najčastejšie zahŕňa pocit smútku, beznádeje, zníženého sebavedomia, pocit celkovej únavy. Je to choroba, ktorá sa má liečiť. Depresiou trpia viac ženy ako muži.

    „Bežný smútok“ nie je depresia, no mnoho ľudí si to myslí. Takýto smútok zažil každý. Obyčajne nastáva po nejakej stresujúcej strate blízkeho alebo smutnej udalosti. Tento smútok je psychologicky zrozumiteľný, jeho trvanie a intenzita sú dočasné. Na rozdiel od depresie, ktorá je chorobný stav a môže vzniknúť aj bez zjavného dôvodu.

Stresujúce situácie: napr. úmrtie v rodine, strata zamestnania, neúspech v práci alebo v škole...

Typické príznaky depresie

A čo depresia u školákov a teenegarov?

Depresia u teenegarov (adolescentov) – prejavuje sa podobne ako u dospelých, samovražedné sklony, prehnaná spavosť, zmena správania, zmena hmotnosti, znížené sebavedomie, pocit beznádeje a nudy, môže sa zmeniť vzťah s blízkymi či vzťah s rodičmi.

Aká je liečba depresie?

Liečba depresie je ťažká, no s odbornou pomocou sa dá zvládnuť. Depresia je vážny stav, ktorý si vyžaduje liečbu liekmi alebo psychoterapiou. O spôsobe liečby rozhoduj lekár – psychiater.

Ako môžeš pomôcť?

Čo robiť, ak si myslíš, že máš depresiu?

     Vyhľadaj odbornú pomoc, porozprávaj sa s osobou, ktorej dôveruješ, rozprávaj sa s rodičmi alebo blízkymi o dôležitých obdobiach v živote (puberta, prestup na novú školu atď...), cvič, aj keby to mala byť len krátka prechádzka, rozprávaj sa o veciach, ktoré sa dejú doma či v škole.

       Tento článok som sa rozhodla napísať aj napriek tomu, že je to pre mňa ťažké, lebo som poznala a aj poznám človeka, ktorý depresiou trpí. Môj odkaz je, že ak poznáte takého človeka, nebojte sa o tom s ním rozprávať. Nebude to vôbec ľahké, no pamätajte, že mu môžete pomôcť, možno aj zachrániť život.