S mojou rodinou sme išli na chatu v dedine Párnica. Dedina je na Orave. Majiteľ chaty nás privítal milo, dokonca pre nás prichystal víno a syrové nite. Všetko sme si vybalili, a keďže sme prišli podvečer, najedli sme sa a išli sme spať.

    Ráno som sa išiel pozrieť von a zvolal som: „To je ale krásne ráno!“. O pár minút už počujem, že niekto búcha po schodoch. Bol to môj brat Paťko. Potom sa už všetci zobudili. Sadli sme si k stolu a rozmýšľali, čo budeme robiť dnes. Poradili sme sa, že pôjdeme na hrad, ale vtom mama povedala: „Alebo nepôjdeme na Chleb?“ A tak sme išli. Autá sme zaparkovali vo Vrátnej. Nastúpili sme do lanovky a išli sme hore kopcom. Všetkým nám zaľahlo v ušiach. Paťko začal pišťať, že nič nepočuje. Hore sme vystúpili a ja som povedal: „Parádny výhľad!“ Mohli sme ísť troma cestami. Jedna viedla na Chleb, druhá na Chatu pod Chlebom a tretia na Malý a Veľký Kriváň. My sme sa vydali tou prvou. Cesta bola super, až kým sme nemuseli chodiť po šmykľavých kameňoch. V polovici Paťo začal mrnčať: „Poďme už naspäť, asi bude búrka.“. Pozreli sme sa hore a vtom sme to zbadali. Veľké čierne oblaky priamo nad našimi chrbtami. Boli sme kúsok od vrcholu, dali sme si pršiplášte a rýchlo išli hore. Keď sme boli na vrchole Chlebu, pršalo už riadne. TRESK! BUM! Počuli sme hromy a videli blesky. Rýchlou chôdzou sme sa vybrali dole. Boli sme celí mokrí a bolo nám zima. FÚÚÚ! Začal fúkať vietor proti nám, takže všetky kvapky nám išli do očí a nič sme nevideli. Zliezli sme z Chlebu a išli späť ku lanovke. Najedli sme sa a ako naschvál prestalo pršať a svietilo slnko. Išlo nás rozhodiť, keď sme to zistili! Celí mokrí sme sa usušili a išli cestou späť. Z lanovky bolo krásne vidieť, ako sa vzďalujeme od Chlebu. Prišli sme k autu a išli späť do Párnice.

    Na chate sme sa rozprávali o zážitku z Chlebu a zhodli sme sa na tom, že to bol skvelý zážitok. A nakoniec som zvolal: „Super deň!“

obrázok - zdroj: autor: Juloml , jul. 2006 https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Chleb.jpg