Život bez chorôb.

Život bez strachu.

Život, čo podobá sa zázraku.

Svet bez nemocníc, sirén, sanitiek,

bez sĺz bezradných otcov, mamičiek...

Dni plné smiechu, plné krás,

v predstavách vidím zas a zas.

Dni bez bolesti, utrpenia,

s modlitbou lásky, pochopenia...

Budím sa zo sna.Svet je iný.

Plný horkosti, zloby, viny.

Zabudlo ľudstvo, vírusmi morené,

že bolo kedysi pre dobro stvorené?

Vymiera ľudstvo a kričí potichu:

Aký liek dokáže zabrániť zániku?

Veď všetci rovní sme, vo vnútri rovnakí.

Zo Zeme vidíme rovnaké oblaky.

Tak otvorme srdcia, vystrime dlane,

červenú stužku položme na ne.

Nech ako veniec víl celú Zem ovije,

a s ňou opäť nádej v každom z nás ožije...