Pandémia ktorej sa každý bojí ?

     V poslednom čase sa pozerám na televíziu a vidím tam len správy o covide. Momentálne sa tej choroby vážne bojím a pamätám si, ako by to bolo včera, čo som na youtube pozerala video a videla, že na Slovensku sú len piati nakazení. Teraz sú to desiatky a ministerstvo s tým nič nerobí. Ministerstvo alebo my ? Všetci hovoria,že to je len dočasné, ale hovorili to aj pred pár mesiacmi a je nás viac nakazených než na začiatku. Nik nevie, či je liek proti covide vytvorený, len nás stále posielajú na testy. Plánuje s tým niekto niečo robiť ? Vážne ma nebaví chodiť doslova všade s rúškom. A škola ? Školu, ktorú som vždy nenávidela a teraz mi chýba, pretože cez ten internet sa to jednoducho nedá? Niekedy výpadok elektriny, inokedy nejde wifi, pomalý internet, niektoré dokumenty v PC nám chýbajú a my nemôžme pracovať, pretože nemáme tú aplikáciu, ktorú od nás učitelia vyžadujú a niektorí dokonca nemajú počítače.

    Dôchodci ? Čo majú znova obmedzený čas do obchodov ? Musím ich bohužiaľ len ľutovať, pretože nič s tým nemôžem spraviť. Môj život a život každého bol do začiatku pandémie krásny. Nemuseli sme nosiť rúška, dýchali sme čerstvý vzduch, usmievali sme sa, zazubili, chodili sme von s kamarátmi, na koncerty českých a slovenských hviezd, voľne sa pohybovali po mestách, kupovali sme len to, čo sme potrebovali, chodili do kaviarní alebo bufetov neskoro večer.. A teraz ? Bez rúška ani na krok, vykupujeme všetky regále, musíme zostať len doma a pohybovať sa môžeme len od 1 do 5 rána ? Kto by šiel von venčiť psa o jednej ráno, keď prichádza zima, alebo športovať, keď v tom čase je najväčšia zima ? Zatiaľ nepoznám nikoho kto by šiel tak skoro a zároveň neskoro von. Spravili to naschvál pretože vedeli, že nikto v takom čase nikde nebude chodiť.

     Určite každý pozná ľudí, ktorí si chodia kade tade a nevedia vôbec, že je lockdown, alebo že vôbec nejaký covid je, pretože im nič nie je. Buď to ľudia neriešia alebo šalia a to doslova. Chýba vám, keď ste ráno museli skoro vstávať do školy, upraviť sa a ponáhľať sa na spoj, ktorý ste len tak tak chytili ? Mne už áno, zo školy sme doma asi mesiac a doma to je na zbláznenie. Nevidieť sa s kamoškami alebo s nepriateľmi, ktorí vám drteli nervy, alebo učitelia, ktorí sa vám snažili niečo dostať do hlavy, ale vy ste len nemo sedeli a prikyvovali ste, že to chápete, aj keď ste v tom mali veľký guláš?

     Predstavili ste si niekedy svoj posledný deň bez rúška v meste, v autobuse alebo iných spojov, v meste a podobne ? Ja áno a mám slzy na krajíčku, pretože ma mrzí, že som si deň neužila viac než len sedením za mobilom. Teraz je to ako rutina. Vstaneš, zapneš mobil alebo počítač, do zapnutí počítača sa prezlečieš z pyžama do normálnych vecí, trošku sa upravíš, nachystáš si veci na prvú hodinu, čakáš kým učiteľ napíše ˇPotvďte svoju účasť na hodine, niečo pošle aby si to mohol vypracovať a následne odoslať späť, nachystať a prežiť ďalšie nudné hodiny cez internet a po "škole" sa môžeš venovať sebe alebo rodine. Ale pritom si stále na internete, pretože sa nudíš, nemôžeš chodiť von.

     Tak len sedíš doma a čakáš, kým covid a toto všetko prestane. Skončí sa však niekedy?