Mier, stav bez vojny či bojov, stav absencie konfliktov. Keď si mám mier predstaviť ako zhmotnenú vec, ihneď mi napadne biela holubica – holubica mieru. Tento symbol pochádza z Biblie, takže je veľmi starý. Ľudia chceli už oddávna žiť v mieri. Nie vždy tomu tak bolo. Vo svete bolo mnoho veľkých sporov, bitiek či vojen. Ak sme boli aj my, Slováci, účastníkmi takýchto udalostí, som si istá, že sme sa nevzdávali. Veď sa pozrime napríklad na Slovenské národné povstanie.

Naši odvážni starí či prastarí otcovia bojovali v nie ľahkých podmienkach. Postavili sa nacizmu v závere vojny. Vyšlo to, no nemuselo. Oni však dúfali a nevzdávali sa. Ich cenou mieru bolo vrátiť sa domov za svojimi ženami a deťmi, nestrachovať sa a slobodne žiť.

Našu pozornosť však môžeme upriamiť aj na mladého študenta Jána Palacha. Tento mladík mal celý život pred sebou. Obetoval ho však, aby demonštroval svoj odpor proti vstupu vojsk Varšavskej zmluvy. Určite by chcel, aby mier znamenal slobodu žitia.

Momentálne žijeme v dobe pandémie koronavírusu. V neľahkej situácií sa mnohým ľuďom zastavil svet. Stále počujeme z médií nové a nové informácie, ktoré začínajú byť v poslednom čase únavné. Ľudia netušia, koľko vĺn tohto nebezpečného vírusu ešte príde. Musíme bojovať rôznymi opatreniami. Mali by sme ich všetci akceptovať a ako spoločnosť si pomáhať. Veď v minulom storočí sme tu mali Španielsku chrípku a popasovali sme sa s ňou. Musíme zabudnúť na spoločenské či sociálne rozdiely. Aj ľudia, ktorí bojovali v 2. svetovej vojne či študenti z Nežnej revolúcie spoločne držali za jeden koniec.

Mojou predstavou o mieri je občianska súdržnosť. Mier nepredstavuje len slobodu cestovania, názoru či rešpekt, ale aj pomoc. Pomoc druhým. Mier tu nebude, ak ľudia budú neohľaduplní, sebeckí a neempatickí. Poučme sa z udalostí spred desaťročí! Veď my spoločne tvoríme mier.