Milí spolužiaci, 28. októbra sme si pripomenuli výročie smrti Viliama Šuleka a Karola Holubyho. Dovoľte mi, aby som vám v tomto článku priblížil život týchto dvoch osobností, pretože je spojený s históriou nášho mesta.

Karol Holuby (14. február 1826 - 26. október 1848)

Pochádza z evanjelickej obce Lubina, kde pôsobil jeho otec ako farár. Študoval na evanjelickom lýceu v Modre spolu so Šulekom.

V roku 1848 sa zapojil do slovenského povstania proti Maďarom. Jozef M. Hurban ho vymenoval za svojho splnomocnenca pre Lubinu a okolité obce. Po skoro vyhranej bitke pri Starej Turej a Lubine bol zatknutý a väznený v Hlohovci. Nakoniec bol odsúdený na trest smrti popravou.

Viliam Šulek (21. január 1825 – 20. október 1848)

Vilko Šulek sa narodil v rodine evanjelického farára v obci Sobotište. Rovnako ako Karol Holuby študoval na evanjelickom lýceu v Modre.

Tiež vstúpil do služieb národa a bol vymenovaný za splnomocnenca v obci Krajné. Viliam bol o niekoľko dní takisto zatknutý počas obrany obce Krajné a poslaný do väzenia v Hlohovci. Taktiež bol odsúdený na trest smrti popravou.

Zaujímavosti

Karol Holuby a Viliam Šulek boli vzdialení príbuzní.

Obaja mali pred smrťou šancu vykúpiť sa zradou svojho národa a pridať sa na stranu košútovcov, ale odmietli a všetku vinu za povstanie zobrali na seba.

Pred popravou chcel Viliam Šulek predniesť svoju záverečnú reč, ale prerušili ho bubny a jeho posledné slová, ktoré všetci počuli, boli: „Zbohom národe, pozdrav moju rodinu. Nech žijú Slováci, sláva slovanstvu! „ Keď sa o tom dozvedel Holuby, pred smrťou riekol: „Čo plačete ľudia, toto je moja svatba. Ja s radosťou kráčam do náručia svojej nevesty.“

Vilko Šulek je príbuzný jednej z najväčších osobností, akú sme na Slovensku mali, Milana Rastislava Štefánika. (Šulekova sestra je Štefánikova babka)

O oboch napísal Janko Kráľ báseň Duma o dvoch bratoch.

Na mieste ich popravy je postavený pamätník, ktorý navrhol slovenský architekt Dušan Jurkovič.

O 100 rokov neskôr bola po Vilkovi Šulekovi pomenovaná obec Šulekovo.