Tá moja láska, Cicuška...

Ozaj! Čo keby som jej doniesol jarné kvietky?

Ale nie, veď nemá ruky. Potom by to musela držať v papuľke a nemohli by sme sa spolu rozprávať!

Cicuška je krásna, pruhovaná z veľkými modrými očami. Chcel by som sa jej páčiť. Ale, čo ak sa bude báť mojej čiernej srsti? Vyváľam sa v prachu! Alebo jej naškriabem básničku:

Ach, tá moja, Cicuška

kdeže sa mi túlaš,

hľadal som ťa v tmavej noci

a ty nikde do polnoci

pri potôčku za chvíľočku,

radšej ti dám myšičku.

Nabudúce budem hovoriť o tom, čoho sa najviac bojím. Mňau!

Milučký Maxiček