Určite sme sa aspoň raz v živote zamysleli nad tým, kto sme alebo kým by sme chceli byť. Aj ja som si túto otázku kládla už mnohokrát. Chcela by som byť úspešná? Chcela by som ísť na právo? Alebo na medicínu? Aby som si na tieto otázky dokázala odpovedať, musím sa pozrieť na seba. Aká som? Čo ma baví? A čo nie? A to ma vedie k sebapoznaniu.

Každý človek dokáže veľké veci, ale len vtedy, keď koná sám za seba. Keď sa nenechá ovplyvňovať inými. Musíme mať vlastnú hlavu, vlastný názor, vlastný pohľad na svet. Pretože, ak má môj život niečo znamenať, musím ho žiť sama. A keď sa na našej ceste životom stretneme s prekážkou, budeme pripravení postaviť sa jej a ukázať, čo v nás je.

Mnohokrát som sa snažila zmeniť veci, ktoré jednoducho nedokážem. A doplatila som na to. Ale teraz už viem niečo, čo som vyčítala v mojej obľúbenej knihe: „Keď nedokážeš zastaviť vlny, nauč sa surfovať.“

Čím som staršia, tým viac spoznávam svet a aj samu seba. Už viem, že lekárka zo mňa nebude, keďže sa bojím ihiel. Už viem, že by ma bavilo študovať právo, ale aj biológiu, forenznú vedu, fyziku alebo žurnalistiku. Ale stále nie som rozhodnutá. To však ani nemusím byť. Ešte nie. Ešte mám pár rokov času. Čím viac času však strávim rozmýšľaním, tým viac si rozumiem a tým viac môj život začína dávať zmysel. A to je hlavné. Veď kto vie? Možno sa nakoniec stanem profesionálnou jazdkyňou drezúry.

Pretože nie je umenie vybrať si, ktorou cestou sa vydať, ale vytvoriť si vlastnú. A nemyslím si, že o ostatné sa postará čas. O ostatné sa postarám JA.