V novinách sa objavil titulok: mladý chlapec Simon Milton dnes zmizol po tom, ako sa išiel prejsť do mesta. Bližšie informácie zatiaľ nemáme.

Bola nedeľa, rok 2021 a mladý chlapec Simon sa práve prebudil. Vstal, prezliekol sa, umyl si zuby, a keďže vstal neskoro, išiel sa rovno naobedovať. Simon sa rozhodol, že pôjde na prechádzku do mesta. Londýn sa Simonovi páčil odjakživa. Často sa chodil prechádzať do mesta, aby si vyprázdnil hlavu.

Medzi dverami ho zastavila mama. „Kam ideš? Kedy prídeš?“ spýtala sa ho.

Idem sa prejsť do mesta, maximálne na 3 hodiny, do večere som späť.“

„Dobre, dávaj si pozor.“

Simon vyrazil svižným krokom rovno do centra Londýna. Keď prešiel okolo miestneho baru, náhle sa zastavil. Zdalo sa mu to čudné, pretože v Londýne bolo dnes slnečno. Išiel sa pozrieť, čo sa deje. Vkročil do hustej hmly, nevidel ani na krok. Ruky mal celý čas pred sebou, aby nenarazil do steny. Hmla bola zrazu redšia, až nakoniec zmizla. „Zvláštne“ pomyslel si. Ocitol sa v úplne inej uličke. Keď sa otočil, za sebou mal len stenu. Hmla už celkom zmizla.

Vyšiel na ulicu, poobzeral sa a stratil dych. Po ceste nešli autá, ale koče ťahané koňmi. Po chodníku kráčali ľudia ako z inej doby. Simon bol z tohto celého zmätený. Snažil sa prísť na nejaké racionálne vysvetlenie . „Asi som len na nejakom dobovom karnevale.“ pomyslel si.

Simon si všimol pekne upraveného muža v obleku a rozhodol sa, že sa ho spýta na cestu. „Dobrý deň, neviete, ako sa dostanem na Smith street? Asi som zablúdil.“

„Smith street? Takú nepoznám,“ odvetil mu pán.

Smith street, ulica, na ktorej stál simonov dom, ešte ani neexistovala. Simon sa totiž ocitol takmer dvesto rokov späť v čase. Ako sa tak obzeral, všimol si budovu, ktorú dobre poznal – terajší Big Ben. „Odtiaľto už trafím.“ Uľavilo sa mu. Celú cestu k svojmu domu si obzeral svoje okolie. Po rieke Temži sa plavili parné lode prevážajúce uhlie a rôzny tovar. V Londýne vtedy vrcholila priemyselná revolúcia. Ako tak chodil cez rôzne uličky, videl aj tú odvrátenú stranu revolúcie. Špinaví a vyhladovaní robotníci, plné továrne detských robotníkov a ulice plné žobrákov. Skoro všetci otáčali hlavami a sledovali Simona, pretože vôbec nezapadal do vtedajšieho prostredia. Mal na sebe nové tenisky určené na beh, džíny a tričko svojej obľúbenej kapely- Queen.

Simona z jeho myšlienok vytrhlo dieťa, ktoré k nemu pribehlo a začalo sa pýtať: „Pane, nemáte nejaké jedlo alebo aspoň pár libier?“

Simon neváhal, z peňaženky vytiahol päťlibrovú bankovku a podal ju chlapcovi.

„Kto je to na tej bankovke?“ spýtal sa chlapec.

Simon najprv nechápal, čo s ho dieťa pýta a tak mu odpovedal: „Predsa kráľovná Alžbeta.“

Chlapec len pokrútil hlavou a odišiel. Netušil, že má pri sebe suvenír z budúcnosti.

Simon, už celkom unavený zo svojej cesty sa konečne blížil domov. Keď však bol na dohľad svojho domu, videl len šíre polia. Simon celkom zamrzol. Obavy sa mu začali preháňať hlavou. „Čo ak nikdy neuvidím svoju rodinu? Nikdy už nebudem so svojimi kamarátmi a zostanem tu do konca života?“ Bezmocne si sadol na zem a začal plakať. Zrazu zacítil niečiu ruku na svojom ramene. Zodvihol hlavu a uvidel muža v obleku z nejakého materiálu, ktorý ešte nikdy predtým nevidel. Z obleku vyžarovalo modré, pulzujúce svetlo.

„Možno to znie neuveriteľne, ale som cestovateľ časom. Cestujem späť v čase, aby som zapisoval históriu a získaval dobové predmety z rôznych krajín. Asi som nechal otvorený jeden zo svojich londýnskych portálov. Ako vidím, sme v období priemyselnej revolúcie.“

„Ako ste ma našli?“ spýtal sa Simon.

„Bol som práve v starovekom Egypte, keď mi systém začal hlásiť, že sa aktivoval jeden z mojich portálov. Keď som sa sem dostal, detekoval som auru, ktorá na tebe po prechode portálom zostala. Dosť bolo rečí, zoberiem ťa domov. Do akého roku presne?“

„Rok 2021.“ odvetil Simon.

S úžasom sledoval, ako muž čosi naťukal do zariadenia na predlaktí a zrazu sa pred ním otvoril magický portál. Keď cezeň prešiel, ocitol sa zrazu pred dverami svojho domu. Nič zo svojho zážitku si však nepamätal. Keď mu mama otvorila dvere, rozplakala sa od radosti. Simonova rodina nikdy nezistila, čo sa s ním stalo, no všetko nakoniec dobre dopadlo.