Všetko sa to začalo otázkou: ,,Sme tu všetci?" Po odpovedi sme sa my - 7. A  - sprevádzaní dvomi učiteľmi vydali z vestibulu školy po stopách dávnej minulosti v našej dedinke. Naše kroky smerovali už na vopred dohodnuté miesto - na Pukavicu.

          Pukavica je priepasť, ktorá je 27 metrov dlhá a 8 metrov hlboká. Vchod do tejto priepasti je zavalený. Dávna povesť hovorí, že žil raz chudobný želiar Matej, ktorý ťažko robil na panskom. Pracoval v lese od rána do neskorej noci a staral sa o ťažko chorú matku. Ako obvykle aj v to ráno kráčal do hory drevo rúbať. Zavzdychal si: ,,Aký ťažký je môj život, ani by som ho nežil, ale nechcem tu chorú mamku zanechať." V tom okamihu začala padať hviezda. Na mieste, kde spadla hviezda, sedela krásna dievčina. Dievčina (hviezda Hvizduša) mu vysvetlila, že spadla z neba, že pozná jeho ťažký život a chce mu pomôcť. Ponúkla mu bezstarostný život a bohatstvo za výmenu jeho dobrého srdca a čistej duše. Matej odmietol jej ponuku, lebo jeho srdce patrí tej, čo ju bude navždy milovať a jeho duša Bohu, čo ho stvoril. Hvizduša sa ešte raz milo prihovorila Matejovi, aby sa jej pozrel do očí, aby na ňu nikdy nezabudol. Matej sa jej pozrel do očí a spálil si ich. Oslepol. ,,Nedal si mi srdce ani dušu, preto si oslepol," povedala zlomyseľne Hvizduša. Ak sa chcela Hvizduša vrátiť naspäť medzi hviezdy, mohla jej pomôcť iba duša a srdce spravodlivého človeka. Zem, kde stála Hvizduša, sa prepadla. Zrazu jej nebolo. Matejovi neostávalo nič iné ako žobranie. Trápil sa, až kým nezomrel ako slepý žobrák. Ostal iba kopec, kde sa Hvizduša prepadla do hlbín zeme.  Volajú ho Pukavica, pretože tam pukla zem zo žiaľu Hvizduše, ktorej Matej nedal ubolené srdce a čistú dušu.                  

          Navštívili sme aj židovský cintorín, ktorý nám dnes pripomína len železný kríž a niekoľko rozváľaných pomníkov, na ktorých je slabo viditeľné hebrejské písmo. Na tomto mieste nám pani učiteľka dejepisu porozprávala čosi o Židoch.

        Spojili sme príjemné s užitočným rovnako, ako sme spojili dejepis s telesnou výchovou. Myslím si, že takéto výlety zamerané na spoznávanie dávnej minulosti opradenej povesťami a legendami by sme mohli robiť častejšie.