Jesenné čaro

     Často chodím so psom na prechádzku na najbližší kopec v našom okolí. Všimol som si, že pani Jeseň pre nás ako každý október pripravila farebné divadlo s názvom Jesenné čaro.     

    Osamelý strom v popredí je ako skúsený sprievodca tejto krajiny. S úsmevom nás víta a pozýva, aby sme vstúpili ďalej. Pod ním sa usadila stará lavička, skrytá pred slnkom pod červeno žltou košatou korunou. Každý deň sa tam na chvíľku po rannej prechádzke niekto zastaví a vychutnáva si tento čarovný pohľad. Jeseň všetky kopce obliekla do nádherných pestrých šiat. Svahy kopcov sú zarastené hustými a do červena sfarbenými listnatými lesmi, v ktorých žije divá zver. Pozadím sa tiahne súvislý pás vysokého pohoria. Severné steny ochraňuje machová perina. Najvyššie vrchy siahajú až po oblaky a horské štíty vytvárajú náruč, ktorá chráni túto rozprávkovú krajinu. Vychádzajúce slnko sa s úsmevom pohráva s tieňmi vrchov ako skúsený maliar. Skalnaté steny sa ligocú sťa trblietky na princezniných šatách. Hustý trávnatý žltozelený koberec pokrýva celú dolinu. Údolím sa tiahne jemná ranná hmla, ktorá zahaľuje vzdialené strechy domov. Čerstvý horský vzduch prebúdza život v dedinke. Ľudia v obci si vážia prírodu okolo seba. Chránia stromy a starajú sa o zver, za čo sa im príroda poďakuje svojou krásou.

     Som vďačný za tento nádherný pohľad, ktorý si môžem úžiť len raz ročne, a to začiatkom jesene.