Jeseň ako z rozprávky

     Lesy, bralá, strmé kopce s mohutnými dubmi - všetko na slnečnom úbočí hory. Prichádza pani Jeseň so svojou paletou najžiarivejších farieb.

     Keď zaveje jemný vánok a stromy začnú meniť svoju farbu, ohlási sa jeseň. Vtáčiky štebocú sťa orchester. Stromy zhodia svoje zelené šaty a prezlečú sa do oranžovej, žltej, hnedej a aj červenkastej farby. Na vlnitých kopcoch vytvárajú prekrásnu mozaiku. Jemný vánok tíško šepká lesu tajomstvá. Pahorky sú zarastené mohutnými dubmi, košatými bukmi s množstvom plodov, na ktorých si pochutnávajú štetinatí papkáči. V hlbokých lesoch cítiť sviežosť prírody, v ktorej znejú tajomné zvuky pripomínajúce reč zvieratiek. Stačí sa len započúvať do hukotu sviežich bublajúcich pramienkov, do šuchotania lístia a praskania starej kôry stromov. Veľkú silu pri prechádzkach ponúkajú miestni obri - stromy. Ako biela perina či cukrová vata sa z lesov na pasienky blíži pomaličky tajomná hmla. V strede pasienok sa pyšne rozhliada rozkonárená divá jabloň ako hrdá kráľovná pozerajúca sa na svoje kráľovstvo a dvoranov. Keby sme sa započúvali do ranného ticha a vnímali harmóniu, zachytili by sme jemné slnečné lúče štekliť nás na tvári, driemajúcich ježkov hmýriť sa v čerstvo napadanom lístí. A len tak si ľahnúť na zlaté pasienky a vidieť, ako sa vietor hrá zo steblami trávy, ako ich zvŕta do tanca. Pozrieme sa pred seba a uvidíme za starou múdrou jabloňou pod horou učupenú dedinku. Je to ako kúzlo. Obyvatelia vedia, že je to ako dar bývať tak blízko v lone matky Prírody.

     Len ľudské srdce vie zachytiť takúto čistú krásu jesene.