Krátka návšteva pani Zimy

    V poslednej dobe sú u nás väčšinou daždivé zimy, no našťastie to nie vždy platí.

    Raz ráno som sa zobudil a všimol si záhradu celú zakrytú bielou snehovou perinou. Uvidel som tisíce vločiek, ktoré sa leskli ako trblietky. Okná boli vymaľované mrazivými ornamentmi sťa nejaké obrazy a ja som radostne vykríkol: „Konečne je tu pani Zima!“ Hneď som bosý vybehol von na záhradu. Prsty sa mi zabárali do snehu ako do mäkkého bieleho koberca. Po chvíľke som sa vrátil dnu, rýchlo som sa prezliekol a vbehol sa sánkovať s kamarátmi. Napriek tomu, že krajina bola zaliata slnkom, fúkal mrazivý severák. Aj keď som mal líca vyštípané od zimy a červené ako jablko, toto ročné obdobie mám veľmi rád.

    Bol to síce jediný zasnežený deň, no užil som si ho naplno. Vždy sa mi úsmev na tvári vyčarí, keď k nám Perinbaba zavíta.