Svet v 21. storočí – niektorí ľudia chodia ako bez duše, v strese, uponáhľaní, bez nálady... Nevšímajú si nič a nikoho vo svojom okolí, vidia iba seba, svoju kariéru. Čo keby sme egoizmus vo svete skúsili zmeniť? Čo keby sme otvorili naše oči a vnímali svet konečne otvorenými očami?

Vyjdime von a obzrime sa okolo seba. Videli by sme iba ľudí, ktorí nás obchádzajú na kilometre ďaleko a majú prekryté to najcennejšie – úsmev. Pandémia nás kompletne oddelila od kontaktu s ľuďmi. Je naozaj také ťažké uprieť zrak do očí iným osobám, vypočuť si ich problémy a pomôcť im? Plačúceho objať, stresujúceho upokojiť či smutného rozosmiať?

Neurážajme, radšej zistime jeho životný príbeh. Zabudnime na nenávisť. Premeňme hnev na empatiu. Podajme pomocnú ruku tým, ktorí to potrebujú. A nič za to nečakajme.

Ľudia dneška sa boja vyjadriť svoje city, svoj strach, svoju radosť. Z našej slovnej zásoby sa vytrácajú základné „čarovné“ slovíčka, ktoré nás učili ešte naši rodičia: ďakujem a prosím.

Nekráčajme svetom nevidiaci. Otvorme oči a hľaďme na všetko okolo nás! Vybehnime do prírody a vynesme odpadky, prestaňme prijímať nezdravé látky, vážme si pomoc druhých a nezabúdajme na svojich blízkych. Správajme sa k jednotlivcom tak, ako chceme, aby sa oni správali k nám. Urobme krok pre lepší život, žime v prítomnom okamihu a predovšetkým majme otvorené oči a pozorujme všetky nádhery nášho vzácneho života!