Sme generáciou šťastných ľudí... Napriek rôznym problémom a ťažkostiam, sme generáciou šťastných ľudí. Naše šťastie siaha až do roku 1945. Sme generáciou šťastných ľudí, lebo sme nikdy nepocítili útrapy vojny. Čo sú proti tomu spory, ktoré máme, čo sú proti tomu drobné nezhody, čo je proti tomu nespokojnosť, lebo si občas nemôžeme dopriať všetko, čo by sme chceli... Ale nemusíme čeliť hladu a neslobode, útlaku a hrozbe zbraní, náletom a strachu o seba a najbližších. Možno ťažko pochopíme vetu Deň víťazstva nad fašizmom, ale určite pochopíme čo je sloboda... Ukončenie druhej svetovej vojny v Európe si jednotlivé štáty starého kontinentu pravidelne pripomínajú 8. mája. Deň víťazstva nad fašizmom je štátnym sviatkom aj dňom pracovného pokoja Slovenskej republiky. Rozhodli o tom poslanci zákonodarného zboru v júni 1996. Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov v rezolúcii 59/26 z 22. novembra 2004 vyhlásilo 8. a 9. máj za Dni spomienok a zmierenia na počesť všetkých, čo zomreli v čase druhej svetovej vojny. Deň víťazstva nad fašizmom bol pôvodne pomenovaný 9. máj 1945, na počesť ukončenia druhej svetovej vojny. Bezpodmienečná kapitulácia nemeckých vojsk do rúk západných spojencov bola pôvodne podpísaná 7. mája 1945. Ale nemecké vojská pokračovali v bojoch proti sovietskym jednotkám. Sovietsky zväz preto trval na opätovnom opakovaní aktu v Berlíne. Nemecké velenie podpísalo bezpodmienečnú kapituláciu do rúk všetkých Spojencov, vrátane ZSSR krátko pred polnocou 8. mája 1945. V tej dobe bol na území hlavného mesta ZSSR v Moskve už iný deň – 9. máj. Po páde socialistického bloku sa vo viacerých východoeurópskych krajinách presunuli oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom na 8. mája – skutočný deň podpísania kapitulácie. Druhá svetová vojna vypukla 1. septembra 1939 napadnutím Poľska hitlerovským Nemeckom. Vojenské jednotky Nemecka, Japonska a ďalších štátov, v prvých rokoch vojny dosahovali veľké víťazstvá na všetkých frontoch. Začiatkom obratu sa stal prelom z rokov 1941 a 1942, keď vojská Sovietskej armády odrazili nápor fašistov v bitke o Moskvu. Víťazstvá sa začali prikláňať na stranu ZSSR, ale aj spojencov, Veľkej Británie a USA. Bitka o Stalingrad v roku 1943 znamenala zásadný obrat vo vojne, ktorý pokračoval úspešným vylodením v Normandii v roku 1944. Na prelome apríla a mája 1945 bolo otázkou času, kedy fašistické Nemecko, hlavný agresor vojny, bude donútené podpísať kapituláciu. Dňa 2. mája 1945 Prvý bieloruský a Prvý ukrajinský front Červenej armády dovŕšili porážku nemeckých obranných zoskupení pri Berlíne. Hlavnému vyjednávačovi ZSSR generálovi Vasilijovi Čujkovovi sa ani po samovražde Adolfa Hitlera nepodarilo dohodnúť kapituláciu už prakticky porazeného Nemecka. 3. mája 1945 sa dovŕšilo oslobodenie Slovenska, keď posledné zvyšky nemeckých vojsk zlikvidovali v Javorníkoch a Bielych Karpatoch. Vláda slovenského štátu aj s prezidentom Jozefom Tisom podpísala kapituláciu 8. mája 1945. Metropolu bývalého Československa, Prahu, ohrozovali stále nemecké jednotky, preto 5. mája 1945 vypuklo májové povstanie pražského ľudu. Dňa 7. mája 1945 o 02.41 h bola v sídle štábu západných spojeneckých vojsk v Remeši podpísaná kapitulácia, ktorú okrem predstaviteľov Nemecka podpísalo osem spojeneckých generálov zo ZSSR, Veľkej Británie, USA, Francúzska, pričom sa 8. mája 1945 do 23.01 hod. mali ukončiť všetky boje. Sovietske vedenie však chcelo, aby sa akt podpisu dokumentu zopakoval z 8. na 9. mája 1945 v sídle sovietskeho štábu v Berlíne-Karlhorste. Na tomto akte sa zúčastnil za nemeckú stranu okrem iného náčelník štábu wehrmachtu Wilhelm Keitel a za sovietsku stranu maršal Georgij Žukov. Akt podpisu kapitulácie sa uskutočnil v noci z 8. na 9. mája 1945. Vo svete sa vojna v máji 1945 ešte neskončila. Boje prebiehali na Ďalekom východe a v Tichomorí medzi americkými a japonskými vojskami. Až zhodenie dvoch atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki urýchlilo kapituláciu Japonského cisárstva, ktorú podpísalo 2. septembra 1945. Štáty zmietané vojnou si mohli oddýchnuť. Mohli začať budovať, naprávať vojnové škody, ale najmä začať hojiť rany ľudí a naprávať škody v ich dušiach. Sme šťastná generácia, lebo takéto rany sme nikdy neutŕžili a veríme, že ani nikdy neutŕžime.