A je to tu. Náš posledný rok na tejto škole ubehol snáď najrýchlejšie zo všetkých. Ani sme sa nenazdali a už stojíme tu, pred otvorenými bránami stredných škôl. Márne si nahovárame, že základná škola nám chýbať nebude, že sme radi, že odtiaľto konečne "vypadneme". Možno nám nebude chýbať učenie, ani písanie ťažkých písomiek z matematiky. Možno nám nebude chýbať skoré ranné vstávanie ani interaktívne testy zo slovenčiny. Odfúkneme si, keď už tu nebudú naše nevydarené písomky ani päťminútovky z nemčiny. A kto vie? Možno nás na strednej čakajú horšie veci. Ale my stojíme v očakávaní, že nám stredná škola prinesie o kúsok viac. Avšak každému z nás predsa len niečo chýbať bude. Bude nám chýbať naša zničená trieda, do ktorej sme niektorí radi, niektorí nie, otvárali ráno dvere. Trieda, v ktorej sa udiali zaujímavé veci, ktoré vytvorili ešte zaujímavejšie spomienky. Keď sme prvýkrát vstupovali do tejto triedy bola zelená. Teraz už je mierne špinavá, ozdobená stopami nôh a inými nemenovanými vecami. Chýbať nám budú aj naše popísané lavice, ktoré si každý ozdobil podľa svojho gusta. Veľa sme si za nimi presedeli. Nezabudneme na náš starý dataprojektor, ktorý fungoval, len keď ho niekto nepotreboval. No a kto z nás by zabudol na to, že chémia je všade?! Najviac si však  budeme chýbať my sami. Niektorí z nás spolu prežili 9 rokov, niektorí len 5. Avšak aj krátky čas nám stačí na vytvorenie nazabudnuteľných spomienok. Bude nám chýbať aj tabuľa, ktorá si možno pamätá učivo, ktoré sme na nej písali, no my si nepamätáme nič. Komu by nechýbalo naše klábosenie ( ospravedlňujem sa učiteľom, ktorým sme  ním narušili hodinu) naše ohováranie alebo prosté hovorenie vtipov? Na našich vtipoch sa už asi nikto nezasmeje, pretože teraz stojíme tu. Zatiaľ všetci spolu, no čoskoro každý zvlášť. Každý z nás urobil možno niečo, čo teraz ľutuje. Niečo, načo bude navždy hrdý. Život ide ďalej a my ideme s ním. Otvára nám nové dvere, do ktorých vstupujeme so všetkou odvážnosťou, ktorú v sebe máme. Z očí sa možno skotúľa pár slzičiek, no rýchlo budú ukryté v dlani, pretože toto je ešte len začiatok - a je to náš začiatok. 

Na záver, naši milí učitelia chceme poďakovať aj Vám. Vieme, že ste to s nami mali ťažké, pretože občas to máme ťažké aj my sami so sebou. Chceme Vám poďakovať za tie roky trápenia a za prebdené noci pri opravovaní písomiek, ktoré ste s nami mali. Nevzdali ste to s nami, ani keď sme to vzdali my. Okrem obyčajných vecí z učebníc sme sa tu naučili aj mnoho užitočných vecí ako napríklad: spravodlivosť, sebakritika, alebo to, že spolu nám veci idú rýchlejšie a ľahšie. Dúfame, že sa veľmi nehneváte na naše vyrušovanie, mrmlanie, či neučenie sa. Ospravedlňujeme sa, ak sme k Vám boli niekedy drzí, alebo Vás urazili, ale ako Vy hovoríte, puberta s nami plieskala o stenu. S niektorými ešte stále plieska. Skrátka, ďakujeme Vám za všetko úsilie, ktoré ste vložili do našej prípravy na život. Budeme na Vás spomínať v dobrom a dúfame, že aj Vy na nás.

ZBOHOM, ARIVE DERCI, AUFVIEDERSEHEN, GOOD BYE !!!

Bianka Halmová