P ô v o d       p r i e z v í s k

V minulosti mali ľudia iba krstné mená. Ako začínali pribúdať ľudia, tak sa časom začali k menám pridávať prívlastky, aby sa vedelo presne o koho ide. Prvé priezviská začali používať šľachtici, tí si začali odvodzovať od miesta pôvodu. Nazývali ich prímenia. Na Slovensku sa začali povinne používať priezviská v roku 1786, na základe patentu (zákona) Jozefa II. číslo 591 z 1. novembra 1786.

Prvé prezviská sa začali odvodzovať od miesta pôvodu nositeľa napr. Záhorák, Košický, Spišiak, Bystrický... Ďalej sa odvodzovali od mena niektorého z rodičov napr. Matejov, Michalov, Ivanov... Ale aj od zamestania napr. Kováč, Mlynár, Tesár... potom aj na základe telesných a duševných vlastností napr. Smutný, Malý, Vydarený... Postupne boli prezviská preberané aj z okolitých krajín napr. Takáč (tkáč), Sabol (krajčír), Molnár (mlynár) – z maďarčiny, Müller (mlynár), Šmid (kováč) – z nemčiny. Najviac slovesnkých priezvísk pochádza asi z krstných mien. Napr. z mena Michal sú odvodené priezviská Michalovič, Michalák, Michaleje, Michaliak, Miškov, Mihálik. Priezviská sa tvorili aj podľa spoločenského postavenia ako napr. Sedliak, Pánik, Hospodár a potom postupne odvodené od zvierat (napr. Líška, Kohút, Zajac, Vrabec), vecí (Sekera, Pagáč, Puška, Senko), rastlín (Slivka, Hruška, Mrkvička) atď.

Niekedy môže dôjsť aj k humorným stretnutiam, keď si ľudia podajú ruky a navzájom sa predstavia, napr. keď má jeden priezvisko Červený a druhý Medveď. Alebo si predstavte triedu, v ktorej by sedeli: Mladá,Babka – Červená,Cibuľa – Sedliak,Gavalier – Mladý,Kráľ, Nespal – Kyslý,Guláš,Letel - Stará, Čierna,Vrana – Tupý,Jazvec a triedny učiteľ by sa napr. volal Janko Hraško. 

A čo vy – ste spokojní so svojím priezviskom alebo by ste ho menili ?