Milí kamaráti,

aj vy ste sa už niekedy zamýšľali nad tým, prečo je mesiac február najkratší?

Podľa jedného príbehu mal február kedysi 29 dní, no Caesar Augustus mu jeden deň ukradol, aby ho pridal augustu, ktorý má meno po ňom. Pravda, legiend existuje nespočetne a pravý dôvod krátkeho februára zrejme bude vyzerať inak. V ôsmom storočí pred Kr. pre Rimanov dokonca žiadny február neexistoval. Rok sa začínal marcom, v deň jarnej rovnodennosti a končil decembrom. Vtedy Rimania používali kalendár od Romula a mal len 10 mesiacov. Január a február neexistovali. Kalendár vyzeral takto:

Martius: 31 dní

Aprilius: 30 dní

Maius: 31 dní

Junius: 30 dní

Quintilis: 31 dní

Sextilis: 30 dní

September: 30 dní

October: 31 dní

November: 30 dní

December: 30 dní

Keď to spočítate, zarazí vás možno fakt, že rok trval len 304 dní. V tejto dobe bola zima neúrodné, zbytočné obdobie, o ktoré sa príliš nikto nestaral. To znamená, že pre 61 dní v roku neexistoval dátum. Takže počas 61 dní roka by si na otázku „Aký je mesiac?“ dostal odpoveď „Žiaden“. Rimania takto fungovali, až kým si v roku 713 pred Kr. kráľ Numa Pompilius nepovedal, že je pomerne hlúpe mať kalendár, ktorý ignoruje celú šestinu roka. Do kalendára pridal január a február, čím sa február stal posledným mesiacom v roku. Jeho kalendár obsahoval 12 mesačných cyklov, spolu mali presne 355 dní. Rimania verili, že párne čísla sú nešťastné, takže sa kráľ Numa rozhodol z každého mesiaca urobiť nepárny. Aby však dosiahol 355 dní, jeden mesiac by musel byť párny. Február si to odskákal pravdepodobne preto, pretože bol jednoducho posledným mesiacom na zozname. Alebo, ako napísal autor Cecil Adams: „ Ak musí existovať nešťastný mesiac, nech je aspoň najkratší." Numov kalendár po úpravách vyzeral takto:

Martius: 31 dní

Aprilius: 29 dní

Maius: 31 dní

Iunius: 29 dní

Quintilis: 31 dní

Sextilis: 29 dní

September: 29 dní

October: 31 dní

November: 29 dní

December: 29 dní

Ianuarius: 29 dní

Februarius: 28 dní

Samozrejme, 355-dňový kalendár mal svoje muchy. Ako utekali roky, sezóny a mesiace začali byť nezosynchronizované. Aby tomuto Rimania zabránili, pridali 13. mesiac. Nazvali ho Mercedonius a trval 27 dní. Začal hneď po 24. februári (očividne sa nikto veľmi o dátumy nestaral). No toto opatrenie vôbec nepomohlo. Pridaný 13. mesiac síce ostal v kalendári aj naďalej, no keď sa nakoniec pri moci ocitol Julius Caesar, v Ríme nikto nevedel, aký deň v kalendári vlastne má byť. Caesar preto zrušil 13. mesiac a kalendár znova reformoval. Zjednotil kalendár podľa Slnka a pridal pár dní tak, aby mal rok 365 dní. Taktiež ponechal 28 dní vo februári (zrejme sa tiež nevedel dočkať marca). Vieme, že ani Caesarov kalendár nebol dokonalý, no jeho koncept prežil storočia. Pri prestupných rokoch sa deň navyše pridáva na koniec februára z jednoduchého dôvodu. Je to predsa najkratší mesiac roka.