Keď som sa dnes zobudila, mala som divný pocit. Už je to 17 dní od kastingu a stále nevieme výsledok. Po príchode do školy sa neudialo nič zvláštne. Až do momentu, kedy som dostala obálku. Roztrhla som ju ako darčeky na Vianoce. Viete, pri takýchto situáciách som priam ,,dravá". Neviem či som sa viac bála, alebo som sa nevedela dočkať. Začala som čítať. Ostala som v nemom úžase. ten kasting som vyhrala JA! Hneď som bežala za chalanmi. ,,V liste je napísané, že idem hosťovať da národného! Ale nie! Prvá čítačka je už pozajtra!" ,,Ani nevieš, ako ma to teší. Som rád, že sa darí aspoň jednému z nás troch," povedal Tomáš. Viktor povedal niečo s podobným významom. Ešte chvíľu sme debatovali o tom, čo ma tam asi čaká. Vtedy mi napadlo, že by som sa mala ísť domov upokojiť. Totiž triaslo to so mnou ako keby mám v tele 220 voltov, len neviem či od šťastia alebo strachu. ,,Už aby bolo pozajtra."

   Nastal deň D. Celá nervózna som sadla do električky. Na zastávke ma čakala inšpicientka. Ukázala mi kadiaľ sa dostanem až do skúšobne. Keď sme prišli na ,,miesto činu", to bol pocit. Všetci tí herci, s ktorými som chcela vždy hrať. Táňa Pauhofová, Milan Ondrík, Dano Heriban. Odbila desiata hodina, my sme si rozdali scenáre, prišiel režisér a ostatní papaláši, konečne som videla kompletnú zostavu. Zarazila ma hrúbka scenára. bol nejaký tenký. Až neskôr mi povedal, že ideme pracovať s tieňohrou. Tam slová netreba, príbeh sa rozpráva aj sám. Už trochu upokojená som čítala. Musím sa pochváliť, ale celkom mi to išlo. Nepočula som žiadne koktanie z mojej strany. :) 

   Keď sme skončili, ako správni kolegovia ma pozvali na obed, aby sme sa spoznali. Sú to veľmi milí ľudia. Zistili sme, že máme toho veľa spoločného.

   Takto pokračovali čítačky ešte asi týždeň. Naše vzťahy sa zlepšovali, ja som sa zlepšovala. zajtra máme prvú skúšku v priestore. Už viem skoro celý text naspamäť. snáď to dopadne dobre....

Pokračovanie nabudúce.