Aj takú príjemnú udalosť, akou je nepochybne pohoda na vianočných trhoch môže narušiť niečo vážne. Niečo, čo nás vytrhne z predvianočnej pohody a my musíme okamžite reagovať. Presne takúto situáciu zažili na vianočných trhoch v Trenčíne aj žiaci nášho internátu: Kubo, Adam, Maťo, Maroš a ich spolužiak Majo. Práve v tých chvíľach, keď boli pred bohato vyzdobeným a vysvieteným vianočným stromom na námestí v ich blízkosti odpadol postarší muž. V tomto prípade môžeme povedať, že dotyčný pán mal aspoň trocha šťastia v nešťastí. Všetci piati chlapci boli totiž študentmi Strednej zdravotníckej školy v Trenčíne a preto okamžite a duchaprítomne začali s potrebnými úkonmi prvej pomoci. Prvotným vyšetrením a štandartným postupom sa snažili zistiť diagnózu. Pacient dýchal, preto bola istá aj činnosť srdca. Ďalej sa ho chlapci snažili osloviť, aby zistili ako reaguje na podnety.

    Ako najviac možné sa javili tri diagnózy: hypoglykémia, anafylaktický šok a epileptický záchvat. Hypoglykémiu však bolo možné vylúčiť, nakoľko z úst pacienta nebolo cítiť acetónový zápach. Anafylaktický šok chlapci vylúčili taktiež, pretože pacient nemal opuchnutý jazyk a pery, a tiež jeho dýchanie bolo vcelku pravidelné. Ale vzhľadom na svalové kŕče a silnú triašku sa ako najpravdepodobnejšia možnosť javil epileptický záchvat.

    Po rýchlom stanovení diagnózy chlapci začali vykonávať všetky úkony prvej pomoci typické pre epileptický záchvat. Zaklonili mu hlavu tak, aby predišli zapadnutiu jazyka. Najprv hlavu a potom aj celé telo vypodložili bundami a svetrami, aby sa pacient nedoudieral na dlažobných kockách pri silnej triaške. Potom už nezostávalo nič iné, len čakať kým prestane triaška a po prebratí sa snažiť pacienta upokojiť. Nebolo to však také jednoduché, pretože po prvom záchvate a prebratí nasledoval ešte jeden záchvat. Potom už konečne prišli tak očakávaní záchranári z RZP, ktorí boli privolaní na čísle 155. Tí sa už o všetko postarali a pacienta si zobrali do nemocnice. Pri odchode dokonca chlapcov pochválili, že správne určili diagnózu a všetky postupy pri prvej pomoci vykonali dobre.

    S odstupom času môžeme konštatovať, že tento príbeh mal naozaj šťastný koniec. Postaršieho muža bolo znova vidno na trenčianskych vianočných trhoch. Avšak nedá sa zamlčať, že tento príbeh mal aj niekoľko tienistých stránok. Je síce pravdou, že mnoho podnetov (svetelných aj zvukových) a veľké množstvo ľudí pôsobili na mozog pacienta nepriaznivo, čo napokon viedlo k epileptickému záchvatu. Neskôr, niekoľko chvíľ po odjazde sanitky, sa chlapci dozvedeli aj o pacientových problémoch s alkoholom. Jeho nevlastný brat, ktorý bol v tých chvíľach s ním potvrdil, že pacient nedodržiaval vzhľadom na jeho diagnózu správnu životosprávu a neužíval lieky pravidelne. Ďalšou tienistou stránkou tej udalosti bol priam až neuveriteľný nezáujem okolostojacich ľudí poskytnúť prvú pomoc človeku v núdzi, ktorý si sám nedokáže ani len zavolať sanitku. Takéto situácie nám už spomínal a opisoval doc. Juraj Sedláček pri svojich prednáškach a ukážkach prvej pomoci na našom internáte. Takýto jav nazývame ,,efekt masy“. Tu je najpotrebnejšie vystúpiť z anonymity davu a neváhať poskytnúť prvú pomoc. Nezabúdajme, že aj prvá pomoc poskytnutá s malými chybičkami je stále účinnejšia ako ničnerobenie a prizeranie sa. Tu ale chlapcov šokoval jeden jav: oni vystúpili z anonymity davu a rozhodli sa poskytnúť prvú pomoc. Aj oni však potrebovali drobnú pomoc od okolostojacich. Všetci piati chlapci síce pacientovi podložili pod telo svoje bundy – to ale stále nestačilo. Volali aj na okolostojacich, aby im poskytli ešte nejaké bundy. Nikto z davu však na ich výzvy nezareagoval. No vytiahnuť mobil z vrecka a natáčať si chlapcov už nezabudol nikto. Toto by iste každý kto by sa snažil poskytnúť prvú pomoc vnímal ako veľké sklamanie. Poslednou tienistou stránkou a trochu zarážajúcou bola snaha o poskytnutie prvej pomoci od istej pani, ktorá sa predstavila ako zdravotná sestra. Táto neznáma zdravotná sestra najprv necitlivými ťahmi pohybovala pacientovou hlavou a potom sa snažila napchať čiapku do pacientových úst – vraj aby mu nezapadol jazyk. Toto je však už dávno zastaraný a neaktuálny postup prvej pomoci pri takomto prípade. Podobne sa k tomu vyjadril aj záchranár Dušan Kraus pre denník Pravda: ,,Tak ako sa všetko vyvíja, mení sa aj prvá pomoc. Tie nové poznatky sa musia dostať medzi ľudí, staré poznatky sú už často prekonané. Ešte stále sa stretávame s vyberaním jazyka, hmataním pulzu laikmi a podobne.“ Taktiež veľmi známy záchranár doc. Viliam Dobiáš na svojich prednáškach pravidelne spomína, že aj mnoho pracovníkov v zdravotníctve v súčasnosti používa už prekonané postupy o niekoľko desiatok rokov.

    Preto by sme sa mali aj my laici poučiť z tohto nečakaného zážitku žiakov nášho internátu. Mali by sme sa priebežne vzdelávať tak, aby sme boli schopní poskytnúť aspoň základnú prvú pomoc. Hlavne by sme však mali nabrať odvahu aby sme vôbec dokázali vystúpiť z masy a prúdu davu. Pretože ľahostajnosť by sa nám mohla nepekne vrátiť. Nabudúce to môžeme byť práve my, ktorí budeme odkázaní na pomoc a odvahu tých druhých ľudí.